Kniha popisuje rôzne spôsoby, akými vedci odpovedajú na zložité otázky, a to či už pomocou experimentov, komparatívnych pozorovaní a matematických modelov, analýzou príčin alebo integrovaním výsledkov viacerých štúdií. Kniha si zaslúži široký okruh čitateľov – nielen zvedavých ľudí, novinárov píšucich o vede, politikov a pracovníkov verejných inštitúcií, ktorí robia praktické rozhodnutia na základe viacznačných vedeckých dôkazov, ale aj aktívnych vedcov a najmä študentov prírodných a spoločenských vied, medicíny, filozofie aj práva, pretože je hodnotným zdrojom informácií o tom, čo solídna veda je a čo nie. Určite patri do zoznamu povinnej literatúry univerzitných i verejných knižníc.
Obrovskú službu čitateľom urobil Roman Mezencev, slovenský vedec pôsobiaci v USA, a to vynikajúcim prekladom, s doplňujúcimi poznámkami a vysvetlivkami.
„...veda je stále prebiehajúci proces, v ktorom často najvýraznejším príznakom pokroku je to, že výsledky experimentu alebo pozorovania vedú k novým otázkam. Práve preto je veda fascinujúcim zdrojom satisfakcie pre vedcov, ale zároveň prináša aj významnú dilemu: ako dokážeme urobiť čo najlepšie praktické, ale aj etické rozhodnutia na základe neúplného vedeckého poznania?Americký vedec a pedagóg, v roku 1975 ukončil štúdium biológie na prestížnej Harvadovej univerzite (1975) v Cambridgei (Massachusetts, USA). V súčasnosti pôsobí ako emeritný profesor biológie na Univerzite v Nevade, kde od ukončenie štúdií prednášal v odboroch ekológia, biológia, mamaliológia a metodológia. Za svoju pedagogickú a vedeckú prácu získal viacero prestížnych ocenení.
Slovenský vedec pôsobiaci v USA, v súčasnosti je vedecko-pedagogickým pracovníkom na polytechnickom inštitúte v Atlante, štát Georgia v USA, a členom viacerých zahraničných vedeckých spoločností.
Vzdelanie: Prírodovedecká fakulta UPJŠ v Košiciach, vedecký smer organická chémia (biochémia); Lekárska fakulta UPJŠ, odbor farmakológ; postgraduálne štúdium, odbor bunková a molekulárna biológia na Polytechnickom inštitúte v Georgii (USA).
Prešiel viacerými zamestnaniami: 1993 – 1995 toxikológ na Ústave súdneho lekárstva FNLP a LF UPJŠ v Košiciach, intoxikácia a súdnolekárska biológia. 1997 – 1999 inšpektor v národnom organe Slovenskej republiky pre kontrolu zákazu chemických zbraní. 2000 zaradený do skupiny externých inšpektorov komisie UNMOVIC pre monitorovanie a verifikáciu likvidácie zbraní hromadného ničenia v Iraku; 2002 – 2006 inšpektor v biologickej sekcii komisie UNMOVIC. Podieľal sa na plánovaní inšpekčných operácií v Iraku, na analýze údajov získaných pri inšpekciách, ako inštruktor na výcviku biologických inšpektorov. 2002 – 2003 tímlíder biologického inšpekčného tímu v Iraku. 2007 vedecko pedagogický pracovník so zameraním na molekulárnu biológiu a epidemiológiu zhubných nádorov.