12,00 €Kúpiť knihu
Herec v netradičnej úlohe spoluautora knihy – korešpondencia Ladislava Chudíka s básnikom Jaroslavom Seifertom, nositeľom Nobelovej ceny za literatúru 1984.
Kniha odhaľuje ľudský rozmer oboch velikánov verša a slova. Veľký časový odstup – listy sú z rokov 1973 - 1985 – neubral nič z hlavného odkazu ich dialógu. Tým je prostý a čistý vzájomný vzťah, pokora a úcta protagonistov k univerzálnym hodnotám ľudskej morálky, čo sú atribúty tvoriace základ ich tvorby.
Kniha obsahuje faksimile vybraných rukopisov, menej známe fotografie a kolekcie ilustrácií Oldřicha Kulhánka a Vladimíra Gažoviča.
Súčasťou knihy je CD so záznamom súčasného prednesu veršov J. Seiferta v podaní L. Chudíka a DVD so záznamom programu Českej televízie „Býti básnikem, býti hercem...“ z roku 1996.
Kniha vychádza ako šiesty zväzok edície Knihy na počúvanie. Získala ocenenie Najkrajšia kniha Slovenska 2011.
Knihu zatiaľ nikto nehodnotil. Buďte prvý a pridajte Vaše hodnotenie.
Pridajte Vaše hodnotenie(*1901 – †1986) bol český básnik a spisovateľ, signatár Charty 77, laureát Nobelovej ceny za literatúru (1984).
Jaroslav Seifert patrí k najvýznamnejším osobnostiam českej literatúry 20. storočia a je zatiaľ jediným Čechom, ktorého dielo bolo ocenené Nobelovou cenou. Celý jeho život a tvorba sa pohybovali, dá sa povedať, od mantinelu k mantinelu. V jednej chvíli bol zakazovaným autorom, ktorého diela boli prísne zakázané a nesmeli vychádzať, na druhej strane sa mu dostalo ocenení najvyšších za prínos pre českú literatúru.
Seifert bol predovšetkým básnikom (hlavne lyrickým), ale patril aj medzi najznámejších česko-slovenských novinárov a významných prekladateľov zahraničnej tvorby. Pokúšal sa tiež o prózu. Literárna tvorba J. Seiferta je veľmi rozmanitá a môžeme v nej pozorovať odraz aktuálnych tendencií v českej literatúre.
Herec, recitátor a divadelný pedagóg, narodil sa 27. mája 1924 v Hronci pri Brezne. Študoval na gymnáziu v Kremnici (1935 - 1943), na filozofickej fakulte bratislavskej univerzity (1943 - 1945) a na dramatickom oddelení Štátneho konzervatória v Bratislave. Od roku 1944 člen (1963-1966 šéf činohry) SND v Bratislave. Od 1949 pedagóg na bratislavskom konzervatóriu, 1953-1954, 1956-1957, 1960-1968 a 1982-1984 VŠMU v Bratislave, 1989-1990 minister kultúry Slovenskej republiky. Venoval sa aj pedagogickej práci (1964 docent). V roku 1968 emigroval do Viedne, ale vrátil sa späť do vlasti po troch mesiacoch.
Stal sa uznávaným a veľmi populárnym hercom na Slovensku, aj v Českých krajinách. Jeho tvorba, vyvíjajúca sa v úzkom spojení s umeleckým prednesom predstavuje vrchol moderného slovenského herectva. Vynikal schopnosťou vykresliť popri vonkajšom aj vnútorný portrét postavy, a detailne ovládal javiskovú reč. Schopnosť prispôsobiť herecký prejav požiadavkám filmových a televíznych prostriedkov mu poskytla bohatú tvorivú činnosť v týchto médiách. V rozhlase vytvoril rad hereckých postáv, účinkoval aj ako recitátor a čítač, spočiatku hral romantických hrdinov, neskôr charakterové postavy. Z množstva jeho televíznych úloh k najúspešnejším patrí postava primára Sovu v seriáli Nemocnice na kraji města (1982).