Sliepka nedokáže zniesť kačacie vajce COVID-19 ako šanca na riešenie klimatickej krízy

Bernice Maxton-Lee, Graeme Maxton

Hodnotenie čitateľov

Vaše ceny:

11,00 €Kúpiť knihu

ePUB9,00 €Kúpiť ePUB

Podrobnosti o knihe

  • Vydanieprvé, december 2020
  • Jazykslovenský
  • Kategóriaekológia, ekonómia, aktivizmus
  • Počet strán120
  • Formát14 x 21 cm
  • Väzbamäkká
  • ISBN e-pub978-80-89057-88-7
  • ISBN978-80-89057-87-0

Táto kniha je dostupná aj ako eBook (ePUB)

Formát: ePUB

Elektronické knihy od nášho vydavateľstva sú k dispozícii výhradne kupujúcemu, ktorý ich môže používať na ľubovoľnom počte zariadení. Ich zdieľanie a iné rozširovanie je zakázané.

Súbory sú určené len na čítanie na obrazovke. Operácie kopírovanie, výber, úpravy nie sú povolené.

Všetky naše elektonické knihy sú chránené ochrannými prvkami, ktoré umožňujú jednoznačne identifikovať kupujúceho.

Pandémia COVID-19 môže byť odrazovým mostíkom pre rýchle zmeny potrebné na riešenie klimatickej krízy. Autori predkladajú presvedčivé argumenty, prečo musíme všetci okamžite konať a radikálne zmeniť všetky systémy, ktoré sú piliermi civilizácie a hospodárstva.

Vlády musia konať okamžite, nie až keď budú následky ich nedbanlivosti a neschopnosti zdrvujúce. Ľudstvo má veľmi málo času na zavedenie potrebných radikálnych zmien.
Bernice Maxton-Lee, spoluautorka, prednáša o zmene klímy a odlesňovaní

Zmenu musia viesť mladí ľudia, ktorí ešte nie sú infikovaní ekonomickým vírusom zabíjajúcim planétu. Je čas, aby nové politické vedenie vybudovalo menej sebeckú budúcnosť.
Graeme Maxton, spoluautor, ekonóm, riadny člen Rímskeho klubu

Táto kniha je odvážna, dramatická a vizionárska. Vynikajúcim spôsobom vysvetľuje celý rad kríz, ktorým v súčasnosti ľudstvo čelí. Pandémiu COVID-19 predstavuje v novom svetle – ako jedinečnú príležitosť na vybudovanie lepšej budúcnosti. Dúfam, že ľudstvo túto náročnú úlohu zvládne.
Jørgen Randers, emeritný profesor klimatických stratégií, BI Norwegian Business School, Oslo

Kniha aj pre tých, ktorí ešte stále nedospeli k elementárnemu človečenstvu – niesť zodpovednosť za vlastné skutky. Ľudstvo predsa nemôže uniknúť pred sebou samým!
Juraj Genčanský, redaktor

Kniha vyšla naraz v slovenskom aj v českom jazyku – viac podrobností o českom vydaní nájdete tu

@pdcs.sk · Vzdelávanie (22.1.2021)

Táto kniha nie je ani natoľko zaujímavá tým, čo autori napísali, ako skôr tým, kto sú jej autori. Podobenstvo je jasné. Klimatickú krízu nedokáže vyriešiť ten ekonomický a spoločenský systém, ktorý ju sám vyprodukoval. Je to, akoby sme chceli od sliepky, aby zniesla kačacie vajce. Čo teda treba robiť? Zmeniť hodnoty, na ktorých je postavená spoločnosť, inštitúcie, vzťahy v globálnej spoločnosti. Odvážna predstava, autori však, plní hnevu a bezmocnosti pod ťarchou dôkazov o akútnosti problému, tvrdia, že inej cesty niet.

Čítajte viac na https://www.facebook.com/pdcs.sk/posts/4461926373834070

Pridajte Vaše hodnotenie
Vaše hodnotenie:

O Covide-19 trochu inak

Premýšľanie o knihe: Bernice Maxton-Lee & Graeme Maxton SLIEPKA NEDOKÁŽE ZNIESŤ KAČACIE VAJCE Covid -19 ako šanca na riešenie klimatickej krízy

Etela Farkašová


Dnes už len málokto popiera existenciu klimatickej a celkovej ekologickej krízy, dostatočne zrejmý je jej globálny charakter, hoci zatiaľ sa kríza prejavuje v jednotlivých častiach našej planéty rôznou intenzitou a v rozličných podobách. Experti hovoria o globálnej kalamite či katastrofe, dokonca aj o apokalypse, vyslovujú prognózu, podľa ktorej bude veľká časť Zeme v druhej polovici tohto storočia neobývateľná. V polemických debatách sa hľadajú riešenia, no dosiahnuť zhodu nie je jednoduché, v jednotlivých koncepciách sa sformovali odlišné predstavy o tom, ako zabrániť totálnemu kolapsu.

Autorom jednej z nich je Graeme Maxton, klimatický aktivista, ekonóm, spisovateľ, donedávna generálny tajomník Rímskeho klubu. Maxton je už aj na Slovensku známy ako autor kritických prác o súčasnom stave sveta ohrozovaného klimatickým a s ním súvisiacim hodnotovým rozvratom. Vo vydavateľstve PRO mu vyšla kniha zásadného významu o príčinách súčasnej klimatickej a celkovej ekologickej krízy ZMENA ALEBO KOLAPS/Prečo potrebujeme radikálny obrat a v spoluautorstve kniha NÚDZOVÝ STAV GLOBÁLNEJ KLÍMY/Riešenia pre lepší svet. Do tretice je to kniha SLIEPKA NEDOKÁŽE ZNIESŤ KAČACIE VAJCE/Covid -19 ako šanca na riešenie klimatickej krízy, v ktorej autor spoločne s Bernice Maxton-Leeovou rozvíja predstavu o transformácii ľudského myslenia i konania, ktorá by mohla zabrániť inak neodvratnému koncu ľudskej civilizácie a vôbec života na našej planéte.

Ku kľúčovým myšlienkam útlej, no v nejednom ohľade vizionárskej knižky patrí myšlienka, že nevyhnutná je radikálna zmena v hodnotových prioritách, musí to byť zmena, na ktorej sa vyžaduje účasť širokej verejnosti a ktorá by sa mala udiať čím skôr. Nová hodnotová orientácia sa musí stať záležitosťou nielen tých, ktorí sú pri moci, ale aj osobnou vecou každého z nás, spoločné zdieľanie základných hodnôt (a ich praktizovanie v reálnom živote) predstavuje dôležitú podmienku pre obnovu biosféry. Ako ale dospieť k tomu, aby si ľudia osvojili a zvnútornili záchovné hodnoty... Tento problém priťahuje pozornosť mnohých filozofov, spomeniem aspoň brnianskeho filozofa Josefa Šmajsa, ktorý v knihe Ohrozená kultúra, ale aj v ďalších prácach zdôrazňuje podobne ako Maxton potrebu vytvárať biofilnú kultúru, presadzovať biofilnú orientáciu vo výchovno-vzdelávacích procesoch, vo vede, v umení, a, samozrejme, v politike. Nepochybné je, že na prahu 21. storočia treba starostlivosť o prírodu, zodpovednosť za komplexné životné prostredie povýšiť na jednu z najdôležitejších úloh.

Maxton – podľa mňa opodstatnene – nazerá kritickým pohľadom na pomerne rozšírené koncepcie technooptimizmu, ktoré veria v schopnosť vedy a techniky riešiť problémy späté s klimatickou či inou krízou. Environmentalista je k nim vo svojej značne radikálnej koncepcii skeptický, vychádza z presvedčenia, že na riešenie nahromadených problémov nestačí veda, technika či technológie, nevyhnutné podľa neho bude rozlúčiť sa s projektom nekonečného rastu a utvoriť nový sociálny systém s novými ekonomickými aj politickými akcentmi. Podstatou systému bude rešpektovanie princípu limitov, a to s ohľadom na suroviny, produkciu a spotrebu tovarov, na odpad, takisto na zisk a jeho rast, ktorý sa dosahuje práve na úkor neprimerane veľkej spotreby surovín – ako vieme, v rámci planéty limitovaných.

A opäť pritakávam, keď Maxton spochybňuje odpoveď aj tých optimistov, ktorí krízovú situáciu zľahčujú predstavami o možnostiach vybudovať pre človeka alternatívny domov na iných planétach. Pravdepodobný je totiž predpoklad, že už v krátkom čase by človek – ak by sa potvrdila možnosť presídliť sa na inú planétu – zamoril a poškodil aj nový domov, oveľa rozumnejšie a reálnejšie je usilovať o zmenu myslenia a správania na Zemi, našom doteraz jedinom domove.

Za metodologicky relevantnú pokladám myšlienku, že nakoľko jadrom klimatickej krízy je sociálny, nie vedecký, technický či technologický problém, hľadanie jeho riešenia sa musí presunúť do roviny sociálnej, v nej treba uskutočňovať zmeny. Hoci je potrebné, aby sa každý z nás usiloval o nápravu, individuálne úsilie nepostačuje, nevyhnutná je systémová transformácia spoločnosti, jej základov, cieľov, ideálov. Maxton dnes nie je jediný, kto hovorí o nevyhnutnosti organizovať spoločnosť na iných princípoch, ako sú doterajšie, pretože tie zlyhávajú. Veľmi dôležité je takisto to, že pri transformačnom procese nemožno vychádzať z prevládajúceho uvažovania, ktoré sa zakladá na kritériách ekonomickej výhodnosti/stratovosti. V našich časoch hojne frekventovaná otázka, čo sa (ekonomicky) opláca a čo nie, je v takejto perspektíve zlá – prioritou musia byť ekologické a sociálne záujmy, tie nesmú byť podriadené jednostranným ekonomickým kritériám.

Z povahy konzumnej spoločnosti vyplýva, že produkuje človeka konzumenta, pestuje v ňom hlad po ďalšej spotrebe, infikuje ho predstavami o nevyhnutných potrebách, ktoré sú často pseudopotrebami. V spoločnosti sa vytvára mentalita nenásytnosti, neuspokojenosti, formuje sa bytosť, ktorú možno označiť ako homo insatiabilis, človek nenásytný, túžiaci mať všetkého čím viac, strácajúci zmysel pre mieru, podliehajúci chamtivosti. A práve nemierna spotrebná orientácia tvorí silnú mentálnu blokádu, ktorá prekáža uskutočneniu zásadnej zmeny. Ak však nemá prísť ku globálnej katastrofe, je podľa Maxtona potrebné stanoviť maximálnu ekologickú stopu človeka, a aby sa tá mohla stať realitou, je nevyhnutné znížiť spotrebu, zmeniť súčasnú spotrebnú orientáciu, ekologizovať myslenie i konanie v individuálnej aj celospoločenskej rovine. Problém je v tom, že až na výnimky nie sme ochotní zmeniť životný štýl, pretože súčasný pokladáme za normálny, a takisto nie sme ochotní zmeniť pohľad na svet, lebo sme presvedčení, že náš je správny... Téma, ktorá by si zaslúžila väčšiu pozornosť, naše návyky sú totiž často málo racionálne, to, čo je zaužívané, vôbec nemusí byť v zmenených podmienkach správne, a už vôbec nemusí byť normou, naše myslenie i konanie je ovplyvňované rôznymi stereotypmi, predpojatosťami a my si ich pôsobenie neuvedomujeme...

Vzhľadom na kritickú situáciu, dôvodí sa v knižke, opatrenia sa musia realizovať okamžite a v celoplanetárnom rozsahu, mylná je predstava, že stačí postupne zmenšovať tempo produkcie skleníkových plynov – záver, k akému sa zväčša prichádza na konferenciách venovaných klíme a potrebe jej zmeny (naposledy v Glasgowe – COP 26). Skutočným riešením môže byť, ako dôvodí Maxton, len presadenie radikálnej demokracie. V súlade s jej princípmi sa okrem iného vyžaduje, aby všetci (aj všetky krajiny) museli rovnako znášať isté nevyhnutné obmedzenia, teda priniesť aj obete v záujme záchrany života na planéte, rovnako by potom mohli požívať aj získané benefity. Rozhodne podporujem autorovu požiadavku, aby sa skoncovalo s koloniálnym myslením, akým sa dnes ešte riadia mnohé bohaté, rozvinuté krajiny, ak napríklad za finančnú kompenzáciu vyvážajú do chudobných, rozvojových krajín toxický odpad alebo ak princípy obmedzovania vyžadujú od chudobných krajín, samy v svojej praxi ich ale odmietajú aplikovať. Paradoxné pritom je, že koloniálne myslenie prežíva doteraz najmä v krajinách, ktoré sú vnímané (a samy sa vnímajú) ako demokratické, dokonca ako vzory politickej demokracie...

Osobitne ma zaujalo, ako G. Maxton v knižke rozvíja myšlienka súvisiacu s našou nedávnou a vlastne ešte stále neukončenou skúsenosťou s covidovou pandémiou. Napriek stratám a bolestiam, ktoré pandémia spôsobila, Maxtonovci v nej vidia, presnejšie – videli, šancu na poučenie, na zistenie, že to, čo sa zdalo ako nemožné, sa v kritickej situácii stalo možným: obmedzené ľudské aktivity (napríklad menšia mobilita) priniesli znížené hodnoty emisií skleníkových plynov.

Svet po covide by mohol byť iný ako doteraz, čítame v knižke, autorská dvojica chápe covidovú pandémiu ako bránu do inej budúcnosti, v ktorej by ľudstvo mohlo vyriešiť svoje omnoho väčšie dlhodobé problémy... Ukázalo sa však, že s takou možnosťou ľudstvo nerátalo, naopak, usilovalo sa vrátiť čím skôr do bývalého „normálu“, očividne neschopné či neochotné a nepripravené uskutočniť zásadnú zmenu, utvoriť nové sociálne štruktúry, nové kultúrne vzory, ktoré by prispievali k zachovaniu života na planéte a pôsobili by v prospech väčšiny ľudí. Zároveň sa potvrdil predpoklad, že spoločnosť s trhovou ekonomikou také systémy nevytvorí, pretože nebude popierať vlastnú logiku a nepôjde (nemôže ísť, ak nechce zaniknúť) proti svojim záujmom, obrazne povedané: sliepka neznesie kačacie vajce, pretože je to mimo jej možností...

Maxtonovci načrtávajú niekoľko paralel medzi situáciou súvisiacou s covidovou pandémiou a transformáciou jestvujúceho trhového systému na nový globálny, k planéte priateľský systém. Tak ako v čase pandémie bolo nevyhnutné pristúpiť k niekoľkým obmedzeniam, bude to podľa nich nevyhnutné aj v prechodnom období k novému spoločenskému usporiadaniu. Ak počas covidu niektoré štáty – s cieľom predísť negatívnym sociálnym dôsledkom – platili ľuďom za to, že nepracovali (kompenzácie za zatvorené prevádzky), aj pri transformácii spoločenského systému by bolo treba platiť za také zrušené aktivity, ktoré majú škodlivé dôsledky pre životné prostredie (napríklad kompenzácia za zatváranie uhoľných baní). Paradoxná situácia, na ktorú nie sme zvyknutí (platiť za neprácu), no ktorá predstavuje možnosť, ako preklenúť obdobie transformácie bez zničujúceho dopadu na ohrozené časti spoločnosti. Isteže, finančné zdroje štátu sú obmedzené, treba zvážiť, ako ich čerpať, no v každom prípade by to bola oveľa rozumnejšia investícia ako napríklad masívne kupovať či vyrábať zbrane, ktorých použitie prináša okrem ľudského utrpenia aj nesmierne environmentálne škody. Žiaľ, dnešná realita (naša domáca i svetová) je zväčša iná, chýbajú rozvážne a múdre rozhodnutia, chýbajú rozvážne, múdre vlády...

Vrátim sa však k spomínaným paralelám: ďalším momentom, ktorý by sa mohol využiť zo skúsenosti s pandémiou, je podľa autorskej dvojice fakt, že ak ľudia pochopia nevyhnutnosť spôsobu myslenia a konania (isté sebaobmedzenie, nosenie rúšok, dodržiavanie hygienických pravidiel...), ktorý sa líši od doterajších praktík a napriek tomu si ho ako nevyhnutný osvoja, prispejú tým k úspešnému zvládnutiu problému. To si, pravda, vyžaduje dobre premyslenú koncepciu a koordináciu jednotlivých krokov, za chaotické vajatanie, za každé pochybenie sa platí, o čom sme sa mohli poučiť z pandémie aj u nás. Knižka ponúka zaujímavé porovnania spôsobov, akými sa s pandémiou vyrovnávali európske a ázijské krajiny, Maxtonovci v súvislosti s prvými hovoria o kultúrnom sebectve...

Ako sa zdá, zatiaľ nie sme schopní obmedziť svoje spotrebiteľské návyky, nevyužili sme príležitosť vyťažiť niečo zo skúsenosti s pandémiou, a tak rozhodovanie, ako ďalej, opäť určili úzko chápané ekonomické záujmy. Málokto aj z tých, čo sú pri moci, totiž uvažuje v širších kontextoch a v dlhodobejšej perspektíve, kriticky reflektuje vlastné hodnotové preferencie, resp. preferencie spotrebnej spoločnosti, ktorej je súčasťou. A málokto je ochotný uznať nevyhnutnosť nových životných stratégií, ktoré rešpektujú limitovanosť zdrojov našej planéty a potrebu dodržiavať limity spotreby i odpadu. Vynárajú sa pochybnosti, či ľudstvo nadobudne v blízkom čase viac odvahy urobiť so svetom čosi zásadné, opraviť jeho kazy. O to naliehavejšou pre politiku, vedy, filozofiu, umenie sa stáva úloha pokračovať v hľadaní nového typu spoločenského systému a nového, ekologicky orientovaného životného štýlu.

Knižka Maxtonovcov dáva niektoré priame návody, ako prispievať k zníženiu emisií skleníkových plynov pri konkrétnych aktivitách, ako meniť vzorce každodenného správania, prípadne ako presadzovať na rôznych úrovniach politiky – od lokálnej po globálnu – požiadavky smerujúce k ochrane biosféry. Nemusíme súhlasiť so všetkými názormi ani návrhmi, ktoré autorská dvojica predkladá (tvorba individuálnych i komunitných projektov, zmeny stravovacích návykov, napr. prechod k vegánstvu...), no ponúkajú aj príležitosť prehodnotiť v sčasti novej optike to, či svojím životným spôsobom rešpektujeme limity určené maximálnou ekologickou stopou človeka alebo aký osobný podiel máme na stave súčasného sveta...

Pôvodne publikované v Literárnom týždenníku 9 – 10/2022
Bernice Maxton-Lee

Bernice Maxton-Lee

Bývalá riaditeľka Inštitútu Jane Goodallovej v Singapure. Študovala vo Švajčiarsku, Hongkongu, Británii a Číne a viac ako 20 rokov žila a pracovala v Číne a juhovýchodnej Ázii. Prednáša o zmene klímy a odlesňovaní na Technickej univerzite vo Viedni a je výskumnou spolupracovníčkou na Univerzite ETH v Zürichu.

  • Forest Conservation and Sustainability in Indonesia: A Political Economy Study of International Governance Failure, Routledge 2020
  • A Chicken Can't Lay a Duck Egg: How Covid-19 Can Solve The Climate Crisis, John Hunt Publishing 2020

Ďalšie knihy od tohto autora:
Graeme Maxton

Graeme Maxton

Graeme Maxton je riadnym členom Rímskeho klubu, kde v rokoch 2014 – 2018

pôsobil ako generálny tajomník. Narodil sa v roku 1960 v škótskom Edinburghu,

dnes žije vo Švajčiarsku. Moderné ekonomické názory podrobil veľmi ostrej kritike

vo viacerých bestselleroch:

  • Time for a Model Change, Cambridge University Press, 2004
  • The End of Progress: How Modern Economics Has Failed Us, Wiley 2011
  • Konec pokroku aneb Jak nás moderní ekonomie zradila, Wolters Kluwer 2012
  • Die Wachstumslüge: Warum wir alle die Welt nicht länger Politikern und Ökonomen überlassen dürfen, Münchner Verlagsgruppe GmbH 2012
  • Ein Prozent ist genug: Mit wenig Wachstum soziale Ungleichheit, Arbeitslosigkeit und Klimawandel bekämpfen, oekom Verlag 2016
  • Reinventing Prosperity: Managing Economic Growth to Reduce Unemployment, Inequality and Climate Change, Greystone Publishers 2016
  • CHANGE! Warum wir eine radikale Wende brauchen, Komplett-Media, vyšla v roku 2018 v nemeckom jazyku a v apríli 2019 vo vydavateľstve PRO v slovenskom preklade Zmena alebo kolaps: Prečo potrebujeme radikálny obrat.

G. Maxton prednáša a vystupuje v televízii – pozri napríklad:

Ďalšie knihy od tohto autora:

Napíšte nám

Naše stránky používajú cookies na zabezpečenie plného rozsahu funkcií (registrácia/prihlasovanie, nákupný košík, online platba). Tieto cookies majú podľa účelu životnosť od 1 hodiny do 365 dní od ich vzniku. Ďalšie cookies môže ukladať analytická služba Google Analytics. Cookies neobsahujú osobné údaje v čitateľnej podobe a v žiadnom prípade sa nesprístupňujú tretím stranám. Ak nezmeníte nastavenie Vášho prehliadača, používaním našich stránok vyjadrujete súhlas s používaním cookies. Viac informácií

Vaše nastavenie cookies: