Hodnotenie čitateľov

Vaša cena:

6,00 €Kúpiť knihu

Podrobnosti o knihe

  • Vydanieprvé slovenské, október 2006
  • Kategóriafilozofia, ekológia, spoločenské a prírodné vedy
  • Ilustráciefarebné
  • Počet strán224
  • Formát15 x 22 cm
  • Väzbaflexi, so záložkami
  • ISBN80-89057-12-8

Svojou originálnou ontologickou a posthumanistickou koncepciou patrí český filozof prof. PhDr. Ing. Josef Šmajs, CSc. (nar. 1938) medzi ekofilozofov medzinárodného významu. Slovenské vydanie rovnomennej knihy je oproti pôvodným dvom českým vydaniam (1995, 1997) i anglickému a nemeckému vydaniu (1997) rozšírené o tri eseje venované problematike vzdelania, reči a informačnej techniky a tiež o výzvu Nájomná zmluva so Zemou.

V centre pozornosti je vzájomný vzťah prírody a kultúry (t. j. sféry bytia vytvorenej človekom – nielen umenia, ale aj techniky, ekonomiky, politiky, inštitúcií, médií). Práve stret týchto protikladných ontotvorných procesov, t. j. existenčný konflikt dnešnej kultúry so Zemou je najhlbšou podstatou globálnej ekologickej krízy. Súperenie človeka s prírodou je však fatálny omyl. Príroda nie je naším objektom (tak ako my nie sme jej cieľom) – príroda je subjektom, samozrejme mocnejším, než my sami. Preto sa musíme začať k prírode správať ako k partnerovi, ktorý má vlastnú subjektivitu, tak ako ju máme my, lebo iba vtedy budeme môcť spolu s ňou vytvárať náš spoločný pozemský domov ako domov, a nie ako priestor uplatňovania našej druhovej zaslepenosti a egoizmu nevedúci nikam, iba k zbytočne predčasnej sebalikvidácii. To, čo je protiprírodné, je rovnako aj protiľudské; to, čo škodí prírode, škodí aj človeku a jeho kultúre.

Pre pochopenie tejto tézy ponúka Šmajsova kniha závažné filozofické argumenty. Takisto ponúka stratégiu prežitia globálne ohrozenej kultúry – jejtransformáciu na kultúru biofilnú.

Formálnu úroveň knihy umocňuje grafické stvárnenie s ilustráciami záberov vzdialeného vesmíru a mikrosveta. Jej filozofickú racionálnosť emotívne dopĺňajú básne Milana Rúfusa.

Navštívte stránky Siete dobra na Facebooku venované Ústave zeme a staňte sa priateľom filozofie profesora Šmajsa

Etela Farkašová (20.8.2009)

Ohrozená kultúra – fakt alebo výzva?
Josef Šmajs (1938) je profesorom filozofie na FF Masarykovej univerzity v Brne, kde prednáša ontológiu a gnozeológiu, filozofiu techniky, je častým hosťom Katedry filozofie na FF UK v Bratislave. Dlhodobo sa zaoberá ontologickou podstatou ekologickej krízy, vzťahom človeka a techniky, filozofickými problémami evolúcie. Medzi jeho najznámejšie publikácie patrí Ohrozená kultúra (1994, 1997 v slov. preklade 2006), Dráma evoluce. Fragment evoluční ontologie (2000) a Evoluční ontologie (2003, spolu s J. Krobom). Prezentáciu slovenského prekladu knihy Ohrozená kultúra pripravil jej vydavateľ Augustín Rosa (banskobystrické vyd. PRO) v decembri v bratislavskej Univerzitnej knižnici.

Po vyše desiatich rokoch od prvého vydania Ohrozenej kultúry nastali vo svete mnohé zmeny, ale jej obsah zmenám vzdoruje. Kedy a ako sa formoval tvoj záujem o ekologickú problematiku?
– Dávno je jasné, že ekologické problémy nie sú v prvom rade ideologické, hodnotové či morálne, ale že sú to nenávratné a nebezpečné planetárne zmeny ontické. Teda sú to kultúrou vyvolané fyzické a biotické zmeny Zeme, ktoré sa týkajú všetkých živých systémov. Dlhšie však trvalo ujasnenie filozofického rámca a vytvorenie ontologického konceptu na ich vernú interpretáciu. Bolo treba vytvoriť ontologický koncept kultúry, rehabilitovať prírodu, filozoficky interpretovať usporiadanosť, evolúciu, informáciu a pod. Bolo treba vytvoriť novú filozofickú ontológiu – ontológiu evolučnú. A o to som sa pokúsil.

Vo svojich prácach sa usiluješ nanovo objasniť pojem prírody, a to v kontexte súčasnej ekologickej situácie…
– Domnievam sa, že prírodu je užitočné ponímať ako proces i výsledok prirodzenej evolúcie, ako zvláštny „kondenzát“ doterajšej aktivity veľkého tresku. V tomto miliardy rokov trvajúcom procese vznikla Zem s jej otvoreným nelineárnym systémom života – genetickou informáciou integrovanej biosféry. Ak má teda prirodzená evolúcia nejaký hlbší zmysel, potom je to výstavba veľkolepej štruktúry vesmíru, tvorba jeho nepredstaviteľne rozsiahlej fyzickej usporiadanosti, ktorá zahŕňa aj celú prirodzenú usporiadanosť pozemskú, a to viditeľnú i skrytú. K tej skrytej patria napríklad pravidlá utvárania abiotických štruktúr, genetická pamäť biosféry, vrátane genetickej pamäti človeka ako biologického druhu. Pripomínam to preto, aby bolo zrejmé, že Zem i človek súvisia s vesmírom a že len biosféra ako celok, len Gaia, je asi najmenším relatívne autonómnym systémom schopným dlhodobého vzostupného vývoja v čase. Všetky jej subsystémy, jedinci, populácie, biocenózy, ale i ľudská protiprírodná kultúra sú dočasné a nesamostatné, závislé od štruktúry, integrity a prosperity jej celku.

Označil si kultúru ako protiprírodnú a vo svojich prácach tvrdíš, že treba vytvoriť nový evolučne ontologický koncept kultúry. Ako by sa dal stručne charakterizovať?
– Aj kultúru je užitočné chápať ako proces i výsledok evolúcie. Lenže táto evolúcia sa začala „nedávno“, pretože ju mohol podnietiť až človek, jeho nebiologická aktivita. Podobne ako biosféra je i kultúra otvoreným nelineárnym systémom integrovaným vnútornou informáciou – v tomto prípade nie genetickou, ale epigenetickou, neuronálnou – duchovnou kultúrou. Až keď pochopíme, že duchovná a materiálna kultúra patria k sebe, že vytvárajú fungujúci systém príslušnej kultúry, môžeme správne pochopiť rolu a charakter duchovnej kultúry. Kým sme nevytvorili rozvinutú kultúru terajšieho technického a spotrebného typu, nič určité o povahe duchovnej kultúry, t. j. o povahe vedy, filozofie i ďalších ideí a hodnôt sme nemohli vedieť. Až dnes zisťujeme, že celá naša duchovná kultúra nie je taká veľkolepá, úchvatná a vznešená, ako sa nám zdalo: i ona je druhovo sebecká, antropocentrická a výrazne protiprírodná.

Ako možno riešiť konflikt kultúry s prírodou?
– Nevyhnuté je zmeniť vzťah kultúry k prírode, túto nevyhnutnosť zatiaľ zakrýva dobre fungujúca ekonomika s vysokou osobnou spotrebou, mestským spôsobom života, nevhodnou štruktúrou školského vzdelania i plytkou masmediálnou rétorikou, preto si ju verejnosť takmer neuvedomuje. Škola nás neučí o evolúcii, prečo prebieha a čo vlastne produkuje. Dnešný systém zdelania zodpovedá skôr minulosti, uctieva sa antropocentrická tradícia, jej autority a hodnoty. Zabraňuje, aby ľudia pochopili nenávratnosť a evolúciu, a tým aj to, čo sa vinou človeka so svetom deje. Takmer nikto dnes nevie, že popri evolúcii biotickej (evolúcii života) existuje aj staršia evolúcia abiotická (evolúcia neživých štruktúr) a že aj človek „zapálil“ zvláštnu protiprírodnú evolúciu kultúrnu. O samovoľnom vzostupe usporiadanosti v otvorených nelineárnych systémoch vedia len odborníci. A o podstate konfliktu prirodzenej a kultúrnej evolúcie, ktorý je najhlbšou príčinou dnešnej globálnej ekologickej krízy, vie len skupina zasvätencov, najmä priaznivcov evolučnej ontológie. Pritom stačí vedieť, čo vlastne produkuje evolúcia. Tá, prirodzená i kultúrna, nemôže produkovať ani látku, ani energiu, pretože pre ne platia zákony zachovania. Evolúcia môže vytvárať len tvary, štruktúry, formy, usporiadanosť, informáciu. A pre usporiadanosť, t. j. informáciu, nebol objavený nijaký zákon zachovania. Dnešný existenciálny konflikt kultúry so Zemou je preto zápasom o zachovanie prírodných tvarov, prirodzenej usporiadanosti živých i neživých systémov, o zachovanie prirodzenej informácie. Je to boj o miesto na Zemi, o ekologické niky, ktoré dávno pred nami obsadili iné živé systémy a tie im musíme ponechať, ak chceme na Zemi prežiť. Zem nám ľuďom nepatrí, patrí celému pozemskému životu: preto tá Nájemní smlouva se Zemí. Veľmi jednoducho to poviem takto: čím viac kultúry – miest, diaľnic, polí a počítačov, tým menej prírody – dažďových pralesov, lesov, stepí, mokradí, biologických druhov, ale i ľudského fyzického a psychického zdravia.

Aké východisko teda vidíš na záchranu kultúry?
– Pokiaľ prírode neustúpime, vyhynieme vlastnou vinou. Alebo ešte inak: vlastnícky nárok a druhové sebectvo bylinožravcov sa obmedzuje na niekoľko druhov zelených rastlín. Predátor je analogicky zviazaný so svojou korisťou. Ostatok sveta pre tieto špecializované formy neexistuje. Človek ako tvorca kultúry je však univerzálnym koristníkom, robí si nárok na celý svet. A práve toto sebectvo, teoreticky zatiaľ prehliadané, nám zostalo. Na pochopenie ontickej opozície kultúry voči prírode nestačí sledovať, či ľudské poznanie dospieva k pravde. Hľadisko pravdy je z pohľadu evolučnej ontológie účelovo antropologické, druhovo sebecké: dôraz na gnozeologické priblíženie k skutočnosti zakrýva náš patologický záujem skonzumovať celú zemeguľu. Hľadisko pravdy síce zaväzuje aktívneho vedca k pokore, skromnosti a poctivosti, ale vôbec nezaisťuje zlučiteľnosť na pravde založených kultúrnych aktivít a štruktúr so staršími aktivitami a štruktúrami prírodnými. Pravda, ktorá garantuje integritu duchovnej kultúry, a aj vzájomnú kompatibilitu prvkov kultúrneho systému, má teda čosi spoločné so ziskom, demokraciou a trhovou reguláciou: podporuje kultúrnu expanziu, ale nie je schopná zaistiť dlhodobo možnú kultúru, jej súlad s prírodou. Práve filozofii pripisujem dôležitú úlohu pri reflektovaní tejto skutočnosti.
Pridajte Vaše hodnotenie
Vaše hodnotenie:

Ohrozená kultúra – od evolučnej ontológie k ekologickej politike

"Problematika vzťahu človeka k životnému prostrediu je dnes snáď najfrekvetovanejšou a najdiskutovanejšou témou. „Ekologické“ či „environmentálne“ otázky rezonujú denne v najrôznejších sférach spoločenského života. Disponovať istou úrovňou vedomostí z rôznych oblastí environmentálnych vied sa pre mnohých ľudí, najmä na zodpovedných miestach, stáva pomaly nevyhnutnosťou. Trúfam si povedať, že „environmentálna gramotnosť“ bude po „počítačovej gramotnosti“ možno už ďalšou „samozrejmosťou“, ktorú budú potrebovať na svoje uplatnenie (alebo, aby boli „in“). Vítaným príspevkom k šíreniu a obohateniu tejto gramotnosti je kniha „Ohrozená kultúra“ od českého filozofa profesora Josefa Šmajsa, ktorú slovenskému čitateľovi predkladá Banskobystrické vydavateľstvo PRO.
Pôvodne to mal byť preklad českej pôvodiny „Ohrožená kultura“. I keď by sa zdalo, že prekladať knihy z češtiny do slovenčiny je zbytočné, jestvovalo niekoľko dôvodov, prečo to v tomto prípade bol takýto zámer oprávnený. Po prvé, kniha predstavovala významný originálny prínos do rozvoja a popularizácie environmentálnej problematiky z pohľadu filozofie, a na Slovensku nebolo rovnocenného diela. Po druhé, kniha bola „nabitá“ kľúčovými odbornými pojmami (a ich vysvetlením) a jej preklad do slovenčiny by prispel k rozvoju a precizovaniu slovenskej filozoficko-environmentálnej terminológie. Po tretie, kniha vyšla i v Českej republike v obmedzenom náklade a na Slovensku bol problém sa k nej dostať.
Hoci prvé vydanie tejto práce prof. Šmajsa pochádza ešte z roku 1995, na aktuálnosti a význame nič nestratilo. Obsahovalo nadčasové a anticipujúce myšlienky, presne v duchu slov jedného z vtedajších recenzentov spisovateľa P. Vernera „…nejen otázky ekologické měli by ve společnosti a priori soudit filosofové s velkým předstihem před politiky, advokáty a literáty“. Na mnohé z jeho myšlienok dochádza vlastne až dnes.
Napriek tomu, profesor Šmajs využil slovenské vydanie na to, aby svoju knihu upravil, dopracoval a ešte viac aktualizoval, čím prekonáva český originál a nášmu čitateľovi sa tak dostáva do rúk dielo pomerne nové (alebo aspoň značne inovované).
Profesor Šmajs je originálnym mysliteľom, uznávaným odbornou verejnosťou. Svoj, triezvy filozofický pohľad opiera o koncepciu „evolučnej ontológie“ založenú na poznatkoch súčasnej vedy. Evolučná ontológia mu umožňuje vidieť ekologickú krízu ako existenčný konflikt kultúry (sveta človeka, povedané veľmi zjednodušene) a prírody, t.j. časti a celku, ako konflikt kultúry so Zemou, teda konflikt subsystému planetárneho ekosystému s jeho systémom. Na tomto základe hľadá princípy novej životnej stratégie kultúry, nové hodnoty, ktoré by umožnili človeku prejsť od ofenzívnej adaptačnej stratégie, bezohľadnej k „právam“ prírody, k environmentálne zodpovednejšej stratégii, ohľaduplnej k prírode. Stratégiu totiž mení i príroda, nebráni sa už predovšetkým silou, ale svojou slabosťou. Slabosťou spôsobenou človekom, slabosťou, ktorá podkopáva rámec umožňujúci kultúre jestvovať a rozvíjať sa. A tak je ofenzívnou adaptačnou stratégiou človeka ohrozená samotná kultúra. V závere diela dospieva prof. Šmajs k formulácii zásad novej „ekologickej“ etiky a politiky, ktoré by mali napomôcť záchrane ohrozenej kultúry.
Český originál vyšiel s podporou Ministerstva životného prostredia Českej republiky a Ministerstvo školstva, mládeže a telovýchovy ČR ho schválilo ako pomôcku pre učiteľov a žiakov stredných škôl. Nepochybujem, že aj na Slovensku prispeje toto dielo svojim triezvym filozofickým pohľadom k skvalitneniu environmentálnej (ekologickej) výchovy a celkovému formovaniu občianskych postojov nielen študentov ale i odborníkov, zodpovedných pracovníkov (rád by som keby aj politikov) a širšej verejnosti.
Kniha je systematicky a prehľadne usporiadaná, napísaná zrozumiteľným a prístupným štýlom. Diela profesora Šmajsa sa vyznačujú vysokou formálnou úrovňou a prepracovanou jazykovou kultúrou. Prekladateľom sa podarilo zachovať túto úroveň a kultúru, čo treba osobitne vyzdvihnúť. Dokázali, že slovenčina je vyspelým jazykom schopným pretlmočiť aj tie najzložitejšie myšlienky. Formálnu úroveň knihy umocňuje i jej grafické stvárnenie s ilustráciami záberov vzdialeného vesmíru objektívom Hubblovho teleskopu, ako aj mikrosveta na úrovni buniek a – čo možno dobre padne čitateľom, ktorý vzťah človeka a prírody vnímajú skôr srdcom – jej filozofickú racionálnosť emotívne vyvažujú básne Milana Rúfusa. Tím, ktorí nedisponujú znalosťou príslušnej terminológie pomôže slovník menej známych slov na konci.
Publikácia „Ohrozená kultúra“ bude určite prínosom ako pre odbornú slovenskú pospolitosť (napr. rozvoj a precizovanie slovenskej environmentálno-filozofickej terminológie) tak i širšiu verejnosť, najmä pokiaľ pôjde o výchovu k environmentálne zodpovednejšiemu správaniu."

Doc. PhDr. Dušan Špirko, PhD.
http://www.martinus.sk/?uItem=30212

Josef Šmajs: Ohrozená kultúra

Mačacie oko sa na nás „díva“ zo vzdialenosti 3000 svetelných rokov. Je to planetárna hmlovina okolo umierajúcej hviezdy – zhruba o 5 miliárd rokov čaká podobný scenár aj Slnko. Pred kolapsom odhodí svoje vrchné vrstvy, ktoré zmetú planetárnu sústavu, ako ju poznáme v dnešnej podobe, a tým zmetú do neznáma jednu vesmírnu epizódu spolu s neveľkou planétou Zem. Táto opticky nádherná hmlovina sa nedostala na obálku knihy českého profesora, ekofilozofa Josefa Šmajsa, náhodou, má zrejme evokovať ambivalenciu krásy a skazy, zrodu a zániku. Lebo podobné slová a v podobných vzťahoch, aj keď v inom znení, zaznievajú v desiatich filozofických esejach o globálnej ekologickej hrozbe. Šmajs z nej „v dnešnom ekologickom bode obratu“ (s. 39) robí tému tém, a oprávnene! Dosahy deštruktívnych zmien na planetárny prírodný systém, ktoré preukázateľne zapríčinil človek s veľkým Č, sú už pozorovateľné v bežnom meradle, teda aj nám, mnohým človekom s malým č. Jednoducho povedané: problém ekologickej katastrofy sa už netýka akože tých druhých, čo prídu po nás...
Úspešná kniha po vydaniach v Čechách vychádza aj v slovenčine s doslovom Emila Višňovského, s básňami Milana Rúfusa a s farebnými reprodukciami vzácnych obrázkov mikroa makrosveta. Jej mysliteľská presvedčivosť, analytickosť výkladu spolu s tvorivými, podnetnými riešeniami sa v takejto konštelácii zintenzívňuje a pre filozofiu i ekológiu znamená skutočnú edičnú udalosť. Presne v intenciách oboch vied sa pohybuje aj základný pojem autorovej koncepcie filozofie prežitia: evolučná ontológia. Šmajsovo rozprávanie o konflikte kultúry a biosféry ako o podstate globálnej ekologickej krízy je zároveň výraznou reflexiou samotnej filozofie.
Spomenutým pojmom chce totiž preteoretizovanú filozofiu priviesť k „praktickej účelovosti“ (s. 36). Ekológiu zas nevyužíva na apokalyptické strašenie v číslach a štatistikách, ale s biológiou slúži ako primeraná a rozumná platforma pri argumentácii. Vyplýva z toho, že vo filozofii preberá po starovekom údive, stredovekej pokore, novovekej pochybnosti hlavnú rolu zodpovednosť a vina. Dôvod sa nachádza v princípoch samotnej kultúry (v širokom zmysle) – kultúra je prejavom invazívnej adaptácie, rečou autora: živočíšneho druhu Homo sapiens na Zemi, a to protiprírodnými spôsobmi a prostriedkami. Oba tvorivé systémy (kultúra a biosféra) sa expanziou prvého dostávajú do smrteľnej konkurencie (technika, mestá atď.). Tu asi prichádza najväčšie prekvapenie, ktoré ako v dobrej detektívke bolo stále na očiach, lebo z oboch systémov, stojí to v názve, je ohrozená kultúra, a nie biosféra. Čakali by sme opak, no každým ničením prírody, ničíme predovšetkým seba. Umelý ontický systém – kultúra, v tomto uvažovaní subsystém prirodzeného systému prírody, však svojimi protiprírodnými aktivitami nemá šancu proti systému budovanému s geniálnou funkčnosťou a v nepredstaviteľných časových škálach. Celé riešenie je potom veľmi jednoduché, no pre nás konečné: dokonalejší systém má predsa prostriedky, aby sa zbavil nedokonalejšieho a navyše na sebe závislého systému; nuž, to sa už nejaké to desaťročie deje... Filozof Josef Šmajs chce zmieriť kultúru s prírodou vytvorením biofilnej kultúry, ktorá bude vedome prírode ustupovať so zreteľom na rovnováhu života. Mení subjektovo-objektovú optiku, čím z prírody, objektu uspokojenia našich potrieb, robí subjekt, živú bytosť: Gaiu. Praktickú úlohu v zmierovaní má zohrať politika presadzujúca regionálne diferencie oproti globalizácii. Kniha však ponúka ďalšie a ďalšie myšlienky a tézy – autor ich koncentroval v záverečnej časti Nájomná zmluva so Zemou. V podobných kontextoch zvyknú figurovať aj podporné idey prevzaté z náboženstiev, Šmajs ich ale do vlastného diskurzu nevkomponoval. Krajšie by vyzeralo, keby som teraz napísal, nech knižka vyvolá širokú polemiku. Poučený „výsledkami“ mnohých polemík, ich všemožnými uzávermi a stanoviskami, by som si ako človek s malým č radšej želal ticho. Ako jedna súčasť ohrozenej kultúry viem, že načúvať prírode sa dá najkrajšie bez slov...

Radoslav Matejov
http://www.litcentrum.sk/tmp/asset_cache/link/0000061339/KR_01_2007.pdf
Josef Šmajs

Josef Šmajs

Český ekológ, filozof a publicista. Vyštudoval strojné inžinierstvo na Vojenskej akadémii v Brne a odbor filozofia na Masarykovej univerzite. Od r. 1979 prednáša ontológiu a gnozeológiu na katedre filozofie Filozofickej fakulty MU, od r. 2004 filozofiu na fakulte Ekonomiky a riadenia MU.

Dlhodobo sa zaoberá filozofickou problematikou techniky a vedy, otázkami vzťahu prírody a kultúry. Je spoluautorom monografie Příroda a kultura (1990); autorom monografie Kultura proti přírodě (1994). V r. 1995 vydal knihu Ohrožená kultura, ktorá získala Cenu ministra životného prostredia Českej republiky. Druhé vydanie knihy aj jej anglický preklad (The Threatened Culture) vyšli v r. 1997. Druhé vydanie Kultury proti přírodě vyšlo v r. 1996, a to aj v anglickej a nemeckej mutácii (Culture against Nature; Kultur gegen die Natur). V r. 2000 vydal knihu Drama evoluce, v ktorej zhrnul svoje štúdium filozofických problémov evolúcie a informácie. V roku 2001 vydal štúdiu Gnoseologické implikace evoluční ontologie, ktorá priniesla netradičný pohľad na problém ľudského poznania. Je významným odborníkom v odbore ekologickej filozofie, ktorú rozvíja ako súčasť svojej evolučnej ontológie. Monografiu Evoluční ontologie napísal spolu s Josefom Krobom a vydal v roku 2003 – predstavuje novú koncepciu filozofickej ontológie.

Často publikuje v odborných časopisoch, spolupracuje s médiami. Skrátené verzie všetkých tu zaradených prednášok boli v rokoch 1993–1995 vysielané v rámci Rozhlasovej univerzity na stanici Slobodná Európa a vo forme reflexií boli niektoré z nich vysielané aj na rozhlasovej stanici Vltava. V roku 2003 vydal knihu rozhlasových ekologických esejí pod názvom Filosofie psaná kurzívou. Pre svetovú americkú encyklopédiu Encyclopedia of Anthropology, Thousand Oaks, London, New Delhi 2006 spracoval heslá Culture, Nature, Technology, Environmental Philosophy.

Ďalšie knihy od tohto autora:
ohrozena_kultura.pdf
273 kB

Napíšte nám

Naše stránky používajú cookies na zabezpečenie plného rozsahu funkcií (registrácia/prihlasovanie, nákupný košík, online platba). Tieto cookies majú podľa účelu životnosť od 1 hodiny do 365 dní od ich vzniku. Ďalšie cookies môže ukladať analytická služba Google Analytics. Cookies neobsahujú osobné údaje v čitateľnej podobe a v žiadnom prípade sa nesprístupňujú tretím stranám. Ak nezmeníte nastavenie Vášho prehliadača, používaním našich stránok vyjadrujete súhlas s používaním cookies. Viac informácií

Vaše nastavenie cookies: