Naše stránky používajú cookies. Ak nezmeníte nastavenie Vášho prehliadača, používaním našich stránok vyjadrujete súhlas s ich používaním. viac informácií

Zatvoriť

Zápisky legionára

Jozef Honza-Dubnický, Ferdinand Vrábel

Hodnotenie čitateľov

Zatiaľ nehodnotené

Kniha14,80 €

Detaily

  • 176 strán
  • pevná, laminovaná väzba
  • slovenský, český jazyk

Ukážky

O knihe

V archíve sa objavili neobyčajné zápisky a Jozef Honza-Dubnický sa akoby druhýkrát narodil. Zabudlo sa na neho skutočne dôkladne, a pritom to bol človek, ktorý veľkú časť svojho života venoval druhým. Na začiatku 20. storočia aktívne spolupracoval so slovenskými buditeľmi, šíril národnú osvetu, organizoval a viedol kultúrne spolky. V Amerike sa stretol s najvýznamnejšími predstaviteľmi česko-slovenského zahraničného exilu M. R. Štefánikom a T. G. Masarykom. Bol veliteľom prvej výpravy slovenských a českých dobrovoľníkov, príslušníkom československých légií vo Francúzsku, kde sa stýkal s E. Benešom, J. Šnejdárkom a ďalšími aktérmi prvého odboja v rokoch 1914 – 1918. Po vzniku Československej republiky riadil Propagačnú, neskôr Spravodajskú kanceláriu, ktorá pôsobila pod vedením Dr. V. Šrobára, ministra pre správu Slovenska. Príbeh jeho života sa číta ako vzrušujúci román.

Honza-Dubnický bol stúpencom česko-slovenskej spolupráce, ale pritom vždy poukazoval na to, ak sa na Slovákov zabúdalo. Z jeho záznamov sa verejnosť prvýkrát dozvedá o pozadí a súvislostiach odstraňovania miléniových pomníkov na Devíne a Zobore v roku 1921.

Do rámca spomienok na sté výročie začatia 1. svetovej vojny vhodne zapadá aj prehľadná štúdia o dejinách československého zahraničného vojska, ako náčrt tejto významnej kapitoly slovenskej histórie. Téma čs. légií a legionárov nebola v súlade s ideológiou minulého režimu a mala byť vymazaná z povedomia verejnosti, čo sa najmä na Slovensku takmer podarilo. Preto táto kniha, vychádzajúca vo veľmi vhodnom čase, zapĺňa aj veľkú medzeru v našej historiografii.

O autoroch

Jozef Honza-Dubnický

Jozef Honza-Dubnický

Ferdinand Vrábel

Ferdinand Vrábel

Historik, pracovník Slovenskej akadémie vied, narodený v 1948, absolvoval odbor archívnictvo na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Zaoberá sa novšími dejinami, slovenským národným obrodením, prvou svetovou vojnou, československými légiami, históriou prvej Československej republiky, vzťahmi Čechov a Slovákov a postavením národností v ČSR. Publikoval viacero štúdií a článkov o uvedených témach.

Recenzie (4)

Posudok na publikáciu

Zápas za vymanenie sa spod maďarskej supremácie, zápas za národnú slobodu predstavoval nielen významnú ale aj kľúčovú etapu vo vývoji slovenského národa. Hoci sa vzniku republiky a jej prvým rokom venuje permanentná pozornosť, predsa sa ukazuje, že mnohé momenty tohto zložitého procesu zostávajú zatiaľ nepoznané. Týka sa to nielen zástoja rozhodujúcich osobností odboja, ale aj tých menej známych, ktorí ale svojou aktivitou a osobnou odvahou výrazne prispeli k úspechu odboja a utvárania štátu.

K takým patril aj Jozef Honza-Dubnický. Rodák z Chtelnice sa už v mladosti angažoval v národnom živote a po emigrovaní do USA v roku 1910 sa aktívne zapojil do slovenských spolkov a organizácii. Preto nebolo prekvapujúce, že po vypuknutí vojny sa zapojil do organizovania légií a patril k prvým, čo odišli bojovať do Francúzska. Jeho spomienky, ktoré sa touto cestou dostávajú k čitateľovi, obsahujú nielen zaujímavé detaily z bojov a pomerov v odboji, ale aj z prvých rokov budovania republiky. Obohatením jeho spomienok sú aj vlastnoručné kresby a portréty.

Je nesporné, že spomienky Jozefa Honzu-Dubnického sú nielen obohatením memoárovej spisby, ale prispievajú aj k ozrejmeniu viacerých udalostí a procesov zápasu za národné oslobodenie a budovania štátu. Memoáre oslovia nielen odbornú, ale aj širšiu čitateľskú verejnosť, zaujímajúcu sa o toto hektické a búrlivé obdobie našich dejín.

Editor rozdelil publikáciu do štyroch častí. Okrem úvodu editor zaradil aj krátky životopisný náčrt J. Honzu-Dubnického a štúdiu, v ktorej načrtol vznik a vývoj československých légií. Podstatnú časť tvoria spomienky a fragmenty...

K publikácii nemám zásadnejšie pripomienky. Niektoré som už konzultoval s editorom, ktorý ich následne aj zapracoval do textu. Napriek tomu, považujem za dôležité, aby editor dôsledne spracoval poznámkový aparát, a to tak z hľadiska vecného, ako aj jazykového – vysvetľujúce poznámky k v súčasnosti už menej frekventovaných slov a pojmov. V tejto súvislosti by bolo vhodné ponechať dobové výrazy v záujme zachovania atmosféry. Taktiež by sa žiadalo, keby editor v edičnej poznámke uviedol odkiaľ získal tieto spomienky, v akom boli stave a akým spôsobom ich spracoval. Domnievam sa tiež, že editor by mohol rozšíriť biografickú časť a úvodnú štúdiu o légiách viac zamerať na pôsobnosť J. Honzu-Dubnického. Snáď by bolo tiež vhodné poukázať aj na zástoj legionárov pri budovaní štátu. Súčasťou publikácie by mal byť aj menný register.

Vzhľadom na celkový prínos spomienok a ich dobovú autentičnosť a nespornú čitateľskú príťažlivosť odporúčam memoáre na publikovanie.

Bratislava 5.10.2013, PhDr. Peter Zelenák, CSc.

Posudok rukopisu pripravovanej edície spomienok Jozefa Honzu-Dubnického (F. Vrábel)

Poznanie o slovenskej histórii možno rozširovať a prehlbovať viacerými smermi. Popri výskume a  spracovaní dokumentov úradnej povahy, tlače či zachovanej osobnej korešpondencie, bývajú cenným zdrojom poznatkov aj memoáre aktérov dejinných udalostí. Väčšinou poznáme spomienky najvýznamnejších slovenských predstaviteľov. Chýbajú nám však názory a postoje tých, ktorí síce nie vždy stáli v prvej línii slovenských politických a spoločenských aktivít, ale zo svojich pozícií a pohľadov nám môžu lepšie osvetliť a priblížiť vtedajšie myslenie a konanie. Memoáre Jozefa Honzu-Dubnického spracované archivárom a historikom Ferdinandom Vrábelom, ktorý sa v posledných rokoch profiluje ako jeden z najlepších znalcov problematiky légií na Slovensku, sú práve príkladom toho, ako sa dá aj pomocou týchto zdrojov získavať plastickejší obraz doby, v ktorej žili a pôsobili.

Honzove texty doplňujú mnohé známe i menej známe udalosti na prelome 19./20. storočia, a prinášajú aj zaujímavé údaje zo života našich krajanov v USA. Veľmi cenné sú podrobnosti napríklad zo stretnutia s M. Károlyim, ktorými Honza dopĺňa známu knihu Milana Gettinga, alebo niektoré ďalšie detaily o prednáškach Pavla Blahu či príprave prvých dokumentov o česko-slovenskej spolupráci v rámci I. odboja. Zrejme neopakovateľné a jedinečné je svedectvo jednak zo života slovenských dobrovoľníkov počas prepravy z USA do Francúzska a potom aj v tábore v Cognacu. Honza bol stúpencom česko-slovenskej spolupráce, ale pritom vždy poukazoval na to, ak sa na Slovákov či už v tlači, alebo len národnými farbami (ak sa presadzovala česká dvojfarebná stužka) zabúdalo.

Z Honzových dodatočných záznamov sa prvýkrát odborná verejnosť dozvedá o pozadí a súvislostiach odstraňovania miléniových pomníkov v Trnave, na Devíne a na Zobore, dokonca aj s presným priebehom komplikovaných minérskych prác a  vymenovaním účastníkov, čo významne obohacuje a dopĺňa naše poznanie v tomto bode. Doteraz sa len všeobecne predpokladalo, že „páchateľmi“ boli československí alebo „českí“ legionári, ale nevedelo sa konkrétne ktorí, pretože ako vysvitá z Honzovej poznámky, uložili si tridsaťročnú mlčanlivosť... Pokiaľ ide o Zobor, je veľmi zaujímavý doplnok o tom, že milenárny pomník sa odstránil v priamej súvislosti s blížiacou sa vysviackou prvých slovenských biskupov – Kmeťkom, Vojtaššákom a Bláhom. To legionárov ukazuje v celkom inom svetle, než do akého ich stavala ľudácka stranícka propaganda, že vraj to boli neznabohovia, ateisti, bezbožníci či priamo nepriatelia cirkvi.

Musím vyzdvihnúť precíznu prácu editora, ktorý doplňuje Honzov text hojnými vysvetlivkami v poznámkach, ktoré neobsahujú nič nadbytočného, sú stručné a výstižné. Z hľadiska čitateľského komfortu sú poznámky veľmi vhodne umiestnené pod čiarou na príslušnej strane, hoci typograficky jednoduchšie by ich bolo radiť súhrnne na koniec celého textu, alebo kapitol. Pri zmienke o kníhkupectve Š. Roháčka navrhujem doplniť poznámku o tomto významnom podnikateľovi a politikovi (bol čs. senátorom).

Doplňujúce texty – životopis Honzu, informácie o Chtelnici a Trnave sú spracované stručne a prehľadne ako prvá informácia pre tých čitateľov, ktorí o uvedených lokalitách veľa nevedia. Cenná je prehľadná štúdia o dejinách československého zahraničného vojska – légií, ktoré podávajú náčrt tejto významnej kapitoly našich dejín, na ktorú sa na Slovensku, žiaľ, zabúda a okrem starších dnes už ideovo aj faktograficky neuspokojujúcich prác Holotíkových, Kvasničku a Štvrteckého, nemáme novšiu syntézu príbehu légií s prihliadnutím k slovenskej účasti v nich. Celá publikácia tak zapĺňa citeľnú medzeru v slovenskej odbornej aj populárnejšej spisbe a bolo by vhodné, keby editor v budúcnosti spracoval aj podrobnejšiu monografiu dejín československých légií. V štúdii sú prehľadne uvedené všetky tri najvýznamnejšie zložky légií – ruská, francúzska aj talianska, významné osobnosti a udalosti/bitky, ale vzhľadom na to, že Honza bol príslušníkom francúzskych légií, bolo by vhodnejšie časť venovanú Rusku a Taliansku zostručniť a naopak časť o francúzskych légiách rozšíriť. Koniec koncov bol francúzskym „legionárom“ i generál Štefánik, ich hlavný organizátor na všetkých frontoch.

Domnievam sa, že pripravovaná publikácia bude dôstojným slovenským príspevkom k blížiacemu sa stému výročiu vypuknutia prvej svetovej vojny a aj k stému výročiu vzniku prvých zahraničných oddielov československého vojska – légií, preto rukopis odporúčam na vydanie.

V Bratislave november 2013, PhDr. Miroslav Pekník, CSc.

Posudek na edici: Jozef Honza-Dubnický (editor: Ferdinand Vrábel)

Téma československých legií a legionářů nebylo v souladu s ideologií minulého režimu; mělo být vytěsněno z povědomí veřejnosti. Skutečné místo se tomuto tématu vrací teprve postupně, s překonáváním různých mýtů (často falzifikací z 50-tých let, etc.). Řadu témat vojensko-historických a politickohistorických z vlastní fáze války zpracoval Marián Hronský. Jak se odvíjely státní aktivity po válce na pomoc navracejícím se legionářům, aby se mohli zařadit do společnosti, zkoumala Nátália Krajčovičová.

Je však žádoucí objevovat téma legionáři i „zdola“, zabývat se osudy jednotlivých legionářů, sledovat a přibližovat veřejnosti jejich osobní zkušenost jak v legiích, tak v dalším životě po návratu. Chceme-li dostat téma legií právě do vědomí a smýšlení veřejnosti, je tento přístup „zdola“ nejvhodnější a nejpůsobivější, jmenovitě vydávání dokumentů jako jsou paměti, vzpomínkové črty atp. je k tomu velmi osvědčeným nástrojem.

J. Honza-Dubnický – bojovník v československých legiích ve Francii – je o to zajímavější postavou, že po několikaletém pobytu v Americe přichází do legií nikoli z tábora válečných zajatců, nýbrž v rámci dobrovolnického náboru právě přímo z prostředí amerických Slováků. To je další specifická a zpravidla zapomínaná složka legionářských dějin. Ve svém poválečném životě se nestal tak slavnou osobností, jako byli například slovenští legionáři Janko Jesenský či Ján Papánek, nebyl ovšem ani postavou okrajovou. Tím spíše je barvitou, přitažlivou osobností. A tudíž vydání právě Dubnického pamětí představuje „živé dějiny“ a osloví širokou veřejnost (kdežto striktně vědecké analýzy jsou zpravidla omezeny jen na malý okruh odborníků).

Edici připravenou Ferdinandem Vráblem doporučuji do tisku. F. Vrábel je zkušený archivář a historik, dokáže vybrat dokumenty a materiály s vysokou výpovědní hodnotou. A nakolik nejde o paměti beletristicky „učesané“, to jim ještě přidává na přitažlivosti. Vzhledem ke 100. výročí vypuknutí 1. světové války přijde vydání v nejlepší čas.

Brno, 2. prosince 2013, doc. PhDr. Vladimír Goněc, DrSc.

Svedectvo

Udalosti späté s I. svetovou vojnou sú 100 rokov od jej vypuknutia témou viacerých kníh a počas jubilejného obdobia sa určite ešte s podobnými titulmi stretneme. Zápisky legionára predstavujú zaujímavé autentické rozprávanie, v ktorom sa história mení na živú spomienku.

Archívy sú azda nevyčerpateľnými prameňmi nového poznania. Stačí pri práci v nich mať trpezlivosť, cieľavedomosť, vytrvalosť a niekedy pomôže aj náhoda. Možno toto všetko sa skĺbilo pri vzniku knihy Zápisky legionára (PRO 2014) od Jozefa Honzu-Dubnického. O histórii vzniku publikácie prezradil editor Ferdinand Vrábel toto: „Trojdielny rukopis zápiskov Honzu-Dubnického sa dnes nachádza v Slovenskom národnom archíve, kde som ho objavil začiatkom roku 2013. Každá z troch častí je viazaná v tvrdých doskách, text je napísaný krasopisne veľmi čitateľným a výtvarne vkusným písmom, doplneným početnými ilustráciami.“ Tak sa zo šera archívu dostali na svet nielen zápisky legionára, ale aj jeho osud – jedno ľudské svedectvo. Vďaka editorovi sa pred očami čitateľov ocitol už takmer zabudnutý legionár Jozef Honza (neskoršie si zmenil meno na Dubnický), rodák z Chtelnice, národne mysliaci človek, ktorý pôsobil pri vzniku našich légií v USA. Vzťah tohto ambiciózneho národovca sa prejavoval už v mladosti, keď sa podieľal na organizovaní národného života v obci. Zakladal slovenské čitateľské spolky, ktoré z neho urobili neobľúbenú osobu v očiach maďarskej vrchnosti. Nemilá bola pre nich aj Honzova spolupráca s viacerými slovenskými časopismi. Jozef Honza po skončení vojenskej služby, kde si musel neraz vypočuť maďarskú nadávku „Pánszláv kutya“ (panslávsky pes), odišiel do USA. Tam ho nasmeroval jeden pokrokovo zmýšľajúci dôstojník: „Politizujem veľmi zriedka, v službe však nikdy. Vám radím, aby ste hneď po skončení vojenskej služby vykĺzli do Ameriky. Tým vám dávam radu, za ktorú mi budete v budúcnosti vďačný.“ Mladý národovec vycestoval za veľkú mláku a dostal sa priamo do kolotoča, v ktorom sa veľa hovorilo o budúcnosti nemaďarských národov v Rakúsko-Uhorskej monarchii, ale i o možnosti zostať v jednom štátnom celku s Maďarmi. V tomto politickom virvare si Jozef Honza našiel svoje miesto, vedel sa spontánne držať hesla „Preč od Maďarov!“ a zároveň „Dohodnime sa s Čechmi!“ Podľa jeho slov: „my – Slováci z východných štátov USA – sme sa stali už pred začiatkom svetovej vojny 1914-1918 úderným predvojom, podľa ktorého upravovala Slovenská liga svoj politický program.“ V USA sa Jozef Honza stal tajomníkom Politického Sdruženia newyorských Slovákov, ktoré sa pričinilo v prvých rokoch svetovej vojny o dohodu s Čechmi a na politickom zjednotení, ktorého výsledkom mala byť nová povojnová republika. Honza spolupracoval v USA s Albertom Mamateyom, Milanom Gettingom, no viackrát sa stretol s T. G. Masarykom, M. R. Štefánikom, s E. Benešom a ďalšími. Otvorene vystupoval proti propagačným vystúpeniam maďarských politikov Apponyiho a Károlyiho, ktorí na svojom americkom turné agitovali za veľké Maďarsko a varovali pred jednotou Čechov a Slovákov. Jozef Honza sa podieľal na organizovaní amerických Slovákov do česko-slovenských légií a cenným dokumentom je jeho denník, ktorý si písal počas plavby legionárov z USA do Francúzska. Z jeho zápiskov sa dozvedáme o každodennom živote na lodi, i o tom, ako vydával časopis Shoda na mori, ale aj o živote vo francúzskom meste Cognac, kde bol výcvikový tábor našich legionárov. Zaujímavé poznatky získa čitateľ z obdobia po skončení vojny, keď sa Uhorsko nechcelo vzdať nášho územia. Z historického hľadiska objavné je Honzovo autentické opisovanie činnosti pri odstraňovaní maďarských miléniových stĺpov, najmä na Devíne a v Nitre. Akcie konané v utajení sa odohrávali začiatkom roka 1921 (12. januára na Devíne a 8. februára v Nitre na Zobore).

Pri koncipovaní knihy zohrala veľkú úlohu editorská práca Ferdinanda Vrábela, ktorý Honzov rukopis doplnil bohatým poznámkovým aparátom, archívnymi materiálmi, životopisom autora, stručnými dejinami obce Chtelnica a mesta Trnavy, kde Jozef Honza-Dubnický žil a roku 1965 zomrel. Zhrňujúci význam má Vrábelova štúdia o príbehu československých légií. Objasňuje úlohu najmä francúzskych a ruských légií. Analyzuje ich úlohu pri vzniku Československa a v prvých rokoch existencie nového štátu.

Ivan Szabó

http://www.litcentrum.sk/tmp/asset_cache/link/0000308575/kr_2014_07.pdf

Podrobnosti

Text + ilustrácieJozef Honza-Dubnický
EditorFerdinand Vrábel
Vydanieprvé, február 2014
VydavateľstvoPRO Banská Bystrica
Kategóriahistória, literatúra faktu
Počet strán176
Formát17 × 24 cm
Väzbapevná, laminovaná
Jazykslovenský, český
ISBN978-80-89057-46-7

Kontakt

Rudlovská 53
974 01 Banská Bystrica

+421 48 4141 331

IČO: 36021563 • IČ DPH: SK2020086046

Registrácia: Obchodný register Okresného súdu B. Bystrica, vložka č. 4565/S

48.745599, 19.152721

Napíšte nám