Naše stránky používajú cookies. Ak nezmeníte nastavenie Vášho prehliadača, používaním našich stránok vyjadrujete súhlas s ich používaním. viac informácií

Zatvoriť

Naši autori

doc. MUDr. Jiří Bajgar, DrSc.

Narozen 18.1.1944 v Bzenci na Jižní Moravě.

Vzdělání a praxe: Lékařská fakulta UK v Hradci Králové (1967); CSc. (1973), atestace klin. biochemie (1977), doc. (1981), DrSc. (1990). Bývalý vedoucí katedry toxikologie (plk. v.v.), od r. 1994 dosud akademický pracovník, FVZ UO Hradec Králové, od roku 2011 i člen katedry radiologie a toxikologie Jihočeské Univerzity v Českých Budějovicích. Člen redakčních rad časopisů USA, Chorvatsko, ČR a vědeckých poradních orgánů u nás i v zahraničí. Studium účinku vysoce toxických látek včetně bojových otravných látek, diagnózy, profylaxe a terapie. Vývoj nových antidot včetně klinického testování. Koordinátor národních a mezinárodních projektů. Více než 260 publikací (169 ve Web of Science), 298 přednášek (asi pětina jako invited speaker) a plakátových sdělení; 26 knih (editor/autor/spoluautor). Člen české delegace na Konferenci o odzbrojení v Ženevě (1985-1993) a Ad hoc Group to the BTWC. Výuka farmakologie a toxikologie u nás i v zahraničí (OPCW Haag). Expertizní a konzultační činnost.

Ocenění: cena ČSAV za studentskou vědeckou práci (1967); Unilever European Fellowship of the Biochemical Society (1969/70); Cena ČLS – farmakologie (1973); European Science Foundation (1993); AACT/AAPCC International Scholarship (1995); Travel Scholarship IITRI Chicago (1996); 1. cena (pedagogické práce) – Česká spol. exp. klin. farmakologie a toxikologie (2005); IUTOX/SOT Astra Zeneca Award (2007); cena rektora UO za vědeckou práci (2007).

V našom vydavateľstve vyšlo:

doc. Ing. Ľubomír Beňa, PhD.

Vysokoškolské štúdium končil v roku 1998 na Fakulte elektrotechniky a informatiky Technickej univerzity v Košiciach. Kandidátsku dizertačnú prácu obhájil v roku 2002.

V súčasnosti pôsobí ako docent na Katedre elektroenergetiky FEI TU v Košiciach. Vo svojej pedagogickej a odbornej činnosti sa orientuje na oblasť prenosu a rozvodu elektrickej energie, riadenia a optimalizácie prevádzky elektrizačných sústav a počítačovej analýze elektrických sietí.

V našom vydavateľstve vyšlo:

Rastislav Bero

Absolvent Slovenskej vysokej školy technickej, Fakulty architektúry sa už od mladosti venuje fotografii. Je členom Združenia slovenských profesionálnych fotografov. Svoje diela prezentoval na mnohých autorských aj kolektívnych výstavách doma a v zahraničí. Je autorom štyroch fotografických publikácií s tematikou architektúra a krajina.

V jeho tvorbe dominujú architektúra a krajina, ale ešte lepšie ho charakterizuje experimentovanie či hľadanie. S mimoriadnym zmyslom pre kompozíciu, citom pre farbu a náladu, schopnosťou objaviť krásu a harmóniu vo veľkom celku i drobnom detaile sa dostáva k témam a kompozíciam, ktoré divákov vždy prekvapia a zaujmú. So zvedavosťou malého chlapca sa ponoril aj do nekonečných podôb dreva, ktoré dokážu poštekliť fantáziu a vyvolať predstavy bájnych i reálnych bytostí a situácií. Jeho pohľad odkrýva to, čo v zhone života akoby vôbec nevidíme.

V našom vydavateľstve vyšlo:

doc. Ing. Vladimír Chladný, PhD.

(*1947 – †2007) Absolvent Elektrotechnickej fakulty SVŠT v Bratislave. odboru výroba, rozvod a využitie elektrickej energie. Externú formu ašpirantúry ukončil v roku 1980 na tej istej škole. V roku 1983 bol menovaný docentom v odbore elektroenergetika na Elektrotechnickej fakulte TU v Košiciach.

Po absolvovaní vysokoškolského štúdia v roku 1970 nastúpil na Katedru elektroenergetiky FEI TU v Košiciach, kde postupne zabezpečoval predmety: Elektrárne, Prenos a rozvod elektrickej energie, Prechodné javy v ES, Ochrany v ES, Analýza porúch v ES. V rokoch 1983 až 1990 bol vedúcim Katedry elektroenergetiky. Odborne sa špecializoval na problematiku výpočtov poruchových stavov elektrických sietí, systémy chránenia a analýzu porúch v elektrizačných sústavách. Podieľal sa na riešení vedeckovýskumných úloh, grantových projektov a úloh e elektroenergetiky s konkrétnymi výstupmi pre prax. V roku 2002 sa stal v CIGRE Paríž pozorovateľom v študijnej komisii Ochrany a automatizácia.

Je autorom alebo spoluautorom 19 vysokoškolských skrípt a učebníc, publikoval viac ako 120 odborných článkov v domácich a zahraničných časopisoch a v zborníkoch na domácich a zahraničných konferenciách.

V našom vydavateľstve vyšlo:

Ladislav Chudík

Herec, recitátor a divadelný pedagóg, narodil sa 27. mája 1924 v Hronci pri Brezne. Študoval na gymnáziu v Kremnici (1935 - 1943), na filozofickej fakulte bratislavskej univerzity (1943 - 1945) a na dramatickom oddelení Štátneho konzervatória v Bratislave. Od roku 1944 člen (1963-1966 šéf činohry) SND v Bratislave. Od 1949 pedagóg na bratislavskom konzervatóriu, 1953-1954, 1956-1957, 1960-1968 a 1982-1984 VŠMU v Bratislave, 1989-1990 minister kultúry Slovenskej republiky. Venoval sa aj pedagogickej práci (1964 docent). V roku 1968 emigroval do Viedne, ale vrátil sa späť do vlasti po troch mesiacoch.

Stal sa uznávaným a veľmi populárnym hercom na Slovensku, aj v Českých krajinách. Jeho tvorba, vyvíjajúca sa v úzkom spojení s umeleckým prednesom predstavuje vrchol moderného slovenského herectva. Vynikal schopnosťou vykresliť popri vonkajšom aj vnútorný portrét postavy, a detailne ovládal javiskovú reč. Schopnosť prispôsobiť herecký prejav požiadavkám filmových a televíznych prostriedkov mu poskytla bohatú tvorivú činnosť v týchto médiách. V rozhlase vytvoril rad hereckých postáv, účinkoval aj ako recitátor a čítač, spočiatku hral romantických hrdinov, neskôr charakterové postavy. Z množstva jeho televíznych úloh k najúspešnejším patrí postava primára Sovu v seriáli Nemocnice na kraji města (1982).

V našom vydavateľstve vyšlo:

PhDr. Alena Chudíková

Vyštudovaná právnička z Prahy, od roku 1982 manželka slovenskej hereckej legendy Ladislava Chudíka. Knižka o Majdalenke je jej spisovateľským debutom, hoci príbeh nosila v hlave už dlhší čas. Texty sú zároveň lyrické aj poučné.

V našom vydavateľstve vyšlo:

Bob Drogin

Bob Drogin je dopisovateľom Los Angeles Times, ktorý sa venuje otázkam národnej bezpečnosti. Pracoval tiež ako zahraničný dopisovateľ Times v Juhoafrickej republike a na Filipínach. Bol ocenený viacerými cenami za žurnalistiku, vrátane Pulitzerovej ceny, Ceny Roberta F. Kennedyho za žurnalistiku a ceny Georgea Polka. Rozhovory s ním odvysielali Nightline, CNN, BBC, PBS, NPR a mnohé iné stanice. Žije v Silver Spring v štáte Maryland so svojou ženou a dvomi deťmi.

V našom vydavateľstve vyšlo:

Etela Farkašová

Do života priplávala zo Železnej studienky na okraji veľkého mesta. Príroda, hudba, knihy, to bol svet, v ktorom sa už v detstve cítila - a stále cíti najlepšie. Motívy hudby sa v jej textoch objavujú asi najčastejšie – preto tá spriaznenosť so svetom autorky ilustrácií, s ktorou ju spája už deväť spoločných knižných titulov, medzi nimi aj táto štvrtá zbierka veršov.

Autorku charakterizuje neistota v mnohých veciach, dokonca aj v tak elementárnej, či je poéziou to, čo píše. Čitateľ cíti túto neistotu v náznakoch možných interpretácií významu slov, vzťahov, postojov, hodnotení, ktoré tematizuje vo svojich prozaických i poetických textoch. Nie je to však neistota či bezradnosť prameniaca z nevedomosti, práve naopak, je dôsledkom filozofického uvedomovania si, že všetko má viac významov, než ako sa na prvý pohľad zdá. Jej výpovede majú pokojný, meditatívny, sugestívny tón a zároveň jednoduchú a pevnú štruktúru, takže sú presné a presvedčivé. Nie je to hra so slovami, je to skutočne poctivé hľadanie odpovedí na otázky, s ktorými je denne konfrontovaný každý vnímavý čitateľ.

V dnešnej uponáhľanej dobe, keď sa všade ponúkajú instantné a definitívne(?) riešenia, viacerých zrejme mýli autorkina nejednoznačnosť. V civilizačnom hluku nie sú už schopní stíšiť sa, spomaliť, ponoriť do hĺbky, sformulovať vlastnú múdru myšlienku, lebo vždy sú poruke štandardné odpovede v línii všeobecného trendu. Pritom objavenie čara a inšpiratívnej hodnoty jej poetických textov, vycizelovaných z precízne vybraných slov do mozaiky širších významov, je podmienené práve tým spomenutým stíšením, ochotou čitateľa pozrieť sa na život bez optiky spoločenských klišé. Lebo vtedy sa zrazu otvorí svet skrytých významov, netušených možností, právd, ktoré sa bojíme priznať. Otvorí sa nám príležitosť kultivovať v sebe ľudskosť.

V našom vydavateľstve vyšlo:

PhDr. Milena Fucimanová

Narodila sa v Prahe, ale od detstva žila v Brumove-Bylnici na moravsko-slovenskej hranici. Absolvovala Filozofickú fakultu UJEP (dnes Masarykova univerzita). Viac ako tridsať rokov pracovala ako stredoškolská profesorka na gymnáziách vo Valašských Kloboukách a neskôr v Brne. Je zakladateľkou a scenáristkou Divadla hudby a poézie Agadir. Publikuje od deväťdesiatych rokov minulého storočia. Vydáva básnické zbierky i prózu, prekladá z nemeckého, poľského aj ruského jazyka. Napísala niekoľko učebníc so zameraním na sloh a pravopis českého jazyka. Je členkou Rady Obce spisovateľov v Česku. V súčasnosti žije v Brne.

V našom vydavateľstve vyšlo:

Květoslava Fulierová

Detstvo prežila v čarovnom prostredí moravsko-slovenských kopaníc. Keď v zime padali snehové vločky, čakala, že jedna z nich sa premení na žiarivú hviezdičku na jej dlani. Ich krehkosť a rozmanitosť jej mama zachytila ihlou a niťou do jedinečných tvarov. Svietili v celom byte, v dedinskej škole a celý život ju sprevádzajú ako symboly lásky a nádeje.

Láska k farbám a tónom zostala. Z Kopaníc odišla na Moravské Slovácko a neskôr do Brna, kde študovala hru na husliach a výtvarné umenie. V roku 1960 prišla do Bratislavy, ktorá sa stala jej novým domovom. Začala intenzívne kresliť a maľovať, na husle zostávalo stále menej času. Ale láska k hudbe sa začala odzrkadlovať vo výtvarných dielach a tak vznikali grafické a maliarske cykly – fúgy, prelúdiá, nokturná, sonáty, rapsódie, koncerty, symfónie.

Maliarka s dušou hudobníčky. Citlivá umelkyňa so schopnosťou racionálne spoznávať svet, ľudí, radosť, bolesť i lásku. Hľadá súlad a harmóniu. Nadväzuje dialóg znejúceho s namaľovaným. Detaily zo sveta hudby – struny, partitúry, korpusy huslí alebo dychových nástrojov, píšťaly organu – používa ako znaky transformované výtvarným videním. Príroda, svet rastlín, krehké krídla motýľov či vesmírne štruktúry vnášajú do jej grafík, serigrafií, monotypií, kombinovaných techník a koláží fantáziu a nadčasovosť. Vo svojich obrazoch citlivo spája formu s obsahom. Dýcha z nich pokoj, spomienky a sny. Zrejme preto jej diela prirodzene a harmonicky dotvárajú už deväť kníh autorky textu.

V našom vydavateľstve vyšlo:

Maša Haľamová

Chcem sa vám dnes prihovoriť v mene poézie. Tej poézie, ktorá silou slova spája ľudí bez ohľadu na hranice.

Slovo piesne ma presvedčilo o sile poézie, tej čistej, prostej a zrozumiteľnej, ktorú sme pili azda už s materinským mliekom a sýtili sa ňou v uspávankach našich matiek. Lebo tam kdesi vyviera pramienok poézie. V piesni a uspávankách cez stáročia cizelovaných do podoby čistého kryštálu. Poetické vnímanie života, všetkého, čo nás obklopuje, je najväčší dar detstva.

Často hľadám odpoveď v rozprávkach, v ich pravekej múdrosti. A nájdem v nich aj bezpečnú cestu, po ktorej sa pustím ako v dávnom detstve. V živote prichádzajú chvíle, keď človek siahne po poézii, ako dieťa po rozprávke. Či už v chvíľach radosti, alebo žiaľu – keď im je poézia potrebná ako chlieb.

A dnes hľadá i poézia nové slovo pre všetko, čo nás obklopuje, čím žijeme. Iste si všetci želáme, aby sme mu rozumeli.

V našom vydavateľstve vyšlo:

Daniel Hevier

Daniel Hevier sa narodil 6. decembra 1955 v Bratislave, detstvo prežil v Prievidzi, kde absolvoval aj gymnázium. V štúdiu pokračoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (estetika a jazyk slovenský).

Počas vysokoškolského štúdia sa zamestnal ako redaktor literárnej redakcie v Slovenskom rozhlase. Po absolvovaní vojenčiny bol niekoľko rokov na voľnej nohe ako profesionálny spisovateľ. Krátky čas pôsobil vo vydavateľstve Mladé letá, po r. 1989 ako šéfredaktor. Od roku 1991 vedie vlastné vydavateľstvo HEVI, v ktorom vydal do dnešného dňa vyše 100 titulov.

Ako básnik debutoval roku 1974 zbierkou poézie Motýlí kolotoč. Odvtedy vydal do stovky kníh, poéziu, prózu, eseje, básne pre deti, rozprávky, preklady, autorské antológie pre dospelých i deti… Viaceré jeho knihy boli preložené do cudzích jazykov, ale väčšina z nich nebude.

Píše aj texty piesní, divadelné a rozhlasové hry, libretá muzikálov, filmové a televízne scenáre, scenáre pre multimediálne projekty, spolupracuje s rozhlasom, televíziou, prekladá z angličtiny. Mal svoje rozhlasové relácie a autorské stránky v novinách. S manželkou Maruškou, 3 deťmi a psíkom Konorom býva v Petržalke pri Bratislave. Príležitostne učí na rôznych typoch škôl a vedie kurzy tvorivého písania a vnútornej kreativity.

V našom vydavateľstve vyšlo:

Mikuláš Maňo Huba

Je absolvent Katedry regionálnej geografie na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. Od roku 1978 pracuje v rôznych pozíciách na Geografickom ústave SAV. Je tiež profesorom na Palackého univerzite v Olomouci, kde prednáša predmety Integrovaný výskum, plánovanie a manažment krajiny a Princípy udržateľného rozvoja. Pedagogicky pôsobí aj na ďalších domácich i zahraničných univerzitách, najmä na Univerzite Komenského.

Dlhodobo sa zaoberá problematikou vzťahu človeka a prírody, prírodných i človekom vyvolaných rizík, citlivosti a zaťažiteľnosti krajinných systémov, krajinného potenciálu a krajinných syntéz, posudzovania vplyvov ľudskej činnosti na životné prostredie a strategického plánovania. Je priekopníkom v oblasti výskumu historických štruktúr krajiny, krajinného plánovania, environmentálnej geografie, humánnej ekológie, ako aj geografických aspektov koncepcie trvalo udržateľného rozvoja či spôsobu života.

Veľa skúseností a poznatkov čerpá z práce v teréne, ale aj aktívnej účasti na domácej i medzinárodnej environmentálnej politike. V rokoch 1990 – 1992 bol poslancom slovenského parlamentu, predsedom jeho Výboru pre životné prostredie a ochranu prírody, členom Federálneho výboru pre životné prostredie a predsedom Rady Štátneho fondu kultúry Pro Slovakia. Aktívne sa zúčastnil na kľúčových celosvetových a európskych podujatiach, vrátane Summitu Zeme v Rio de Janeiro.

Od roku 1975 patrí k čelným protagonistom ochranárskeho hnutia na Slovensku. V roku 1977 spoluinicioval vznik Sekcie pre ochranu ľudovej architektúry a jej zázemia. Založil tiež legendárnu Základnú organizáciu Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny č. 6 v Bratislave.

Posledné dva roky pred Nežnou revolúciou viedol bratislavskú ochranársku organizáciu SZOPK a koncom roku 1989 ho zvolili za predsedu celého SZOPK. V súčasnosti je predsedom Spoločnosti pre trvalo udržateľný život.

Mikuláš Huba je autorom, spoluautorom či editorom desiatok knižných publikácií a zborníkov, stoviek štúdií a približne tisícky mediálnych vystúpení. K jeho najčastejšie citovaným prácam patria Šok z prosperity – čítanka z globálnej problematiky a Ohrožená planeta (obe vznikli v spolupráci s Pavlom Nováčkom), Slovensko desať rokov po Riu, či Stratégia trvalo udržateľného rozvoja vo vybraných regiónoch (v spoluautorstve s Vladimírom Irom). Prispel do Encyklopédie environmentálnej histórie sveta. Je členom redakčných rád viacerých vedeckých i populárno-vedeckých časopisov, členom Snemu SAV a nositeľom domácich i zahraničných ocenení.

Je ženatý, má tri deti a žije v rodnom dome nad bratislavským Hradom.

V našom vydavateľstve vyšlo:

Ing. Stanislav Ilenin, PhD.

Absolvoval Elektrotechnickú fakultu VŠT v Košiciach v rokoch 1982 – 1987. Kandidátsku dizertačnú prácu obhájil v roku 2000 na Fakulte elektrotechniky a informatiky v Košiciach.

V rokoch 1987 – 1989 pracoval v Investično-projektovej organizácii INPRO Praha. Od roku 1989 doteraz pracuje na Katedre elektroenergetiky FEI TU v Košiciach. Jeho pedagogická činnosť je zameraná na problematiku prenosu a rozvodu elektrickej energie, elektrických staníc, elektrických rozvodov a bezpečnej práce na elektrických zariadeniach. Špecializuje sa na problematiku prenosu a rozvodu elektrickej energie, a to konkrétne na návrh nových vonkajších silových vedení, elektrických staníc a na uplatňovanie nových technológií v elektroinštalácii budov.

V našom vydavateľstve vyšlo:

Ing. Vladimír Jančuška

Absolvoval Slovenskú technickú univerzitu (1970 – 1975). V roku 1993 založil a je konateľom košickej spoločnosti Techos, s.r.o., ktorá sa zaoberá projektovaním, dodávkami a realizáciou riadiacich systémov pre priemysel a inteligentné budovy.

V našom vydavateľstve vyšlo:

Peter Janků

Pesničkár, scénograf a publicista, ktorý svoj život delí medzi divadlo, televíziu a hudbu, ktoré sa v rôznych obdobiach rôznou mierou prelínajú.

Študoval na Strednej umelecko-priemyselnej škole v Kremnici, Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici, Vysokej škole múzických umení v Bratislave a Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. Pôsobil ako umelecký šéf výpravy a zástupca umeleckého šéfa v Štátnej opere v Banskej Bystrici, ako umelecký riaditeľ Divadla Theatrium v Bratislave, v súčasnosti je riaditeľom Umelecko-dekoračných dielní SND.

V rokoch 2003 až 2012 pôsobil ako redaktor, režisér a dramaturg v redakciách publicistiky televízií Markíza, Slovenská televízia a TA3, kde sa venoval investigatívnej žurnalistike (relácie Reportéri, Čierny Peter). Aj popri iných aktivitách je neustále aktívny ako divadelný a filmový scénograf, spolupracoval so Slovenským národným divadlom, Štátnou operou v Banskej bystrici, Novou scénou v Bratislave, Divadlom SNP v Martine, Národným divadlom moravsko-sliezskym v Ostrave, Operou a Baletom v Ústí nad Labem, Divadlom Gunagu, A-studiom Rubín v Prahe a i.

Pesničkárska dráha Petra Janků sa datuje približne od začiatku deväťdesiatych rokov. Vystupuje prevažne ako sólista. Koncertoval na Slovensku i v zahraničí, vydal viacero hudobných albumov. V roku 1996 natočila STV profil Petra Janků pre cyklus Pesničkári slovenskí.

Publikácia Folk na Slovensku ho charakterizuje takto: „Patrí k najvýraznejším osobnostiam slovenskej folkovej scény. Hneď od začiatku zaujal svojou vyzretou pesničkárskou tvorbou, ale aj suverénnym vystupovaním a zdravým sebavedomím. Vďaka pesničkám príjemne melodickým, obsahovo zaujímavým, plným invencie, dokáže si spontánne získať publikum. Komunikuje s ním s ľahkosťou sebe vlastnou, nič neskrýva, iba sympaticky zaodeje do metafory, trefne používa aj dialekt. Jeho štýl je akoby nadľahčený, pohybujúci sa medzi iróniou a satirou, komentujúci svet so svojským nadhľadom, pričom v podtexte zreteľne rezonuje vážnosť a smútok z mnohých javov súčasnosti, ktoré ho nenechávajú ľahostajným.“

Od roku 2010 organizuje každoročne v Bratislave pesničkársky koncert LennOn a MY, venovaný pamiatke Johna Lennona. Za scénografickú, divadelnú a novinársku činnosť získal viacero slovenských aj medzinárodných ocenení.

V našom vydavateľstve vyšlo:

Stephen H. Jenkins

Americký vedec a pedagóg, v roku 1975 ukončil štúdium biológie na prestížnej Harvadovej univerzite (1975) v Cambridgei (Massachusetts, USA). V súčasnosti pôsobí ako emeritný profesor biológie na Univerzite v Nevade, kde od ukončenie štúdií prednášal v odboroch ekológia, biológia, mamaliológia a metodológia. Za svoju pedagogickú a vedeckú prácu získal viacero prestížnych ocenení.

V našom vydavateľstve vyšlo:

prof. MUDr. Cyril Klement, CSc.

Regionálny hygienik a vedúci služobného úradu Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Banskej Bystrici, má rozsiahlu prax a skúsenosti v oblasti biologických zbraní, je aktívny v mnohých domácich aj zahraničných inštitúciách:

• Vedúci Informačného centra pre bakteriologické (biologické) a toxínové zbrane

• Zástupca MZ SR pre laboratórnu činnosť v komisii EÚ HSC C3 DG Sanco.

• Biologický expert Senior Civil Emergency Planning – Civil Protection Committee, NATO HQ (zastupujúci Ministerstvo vnútra SR)

• Hlavný odborník Hlavného hygienika pre klinickú mikrobiológiu

• Vedúci Národného informačného centra pre bakteriologické (biologické) a toxínové zbrane

• Vedúci Národného referenčného centra pre pneumokokové nákazy

• Vedúci špecializovaného pracoviska pre vírusové hepatitídy

• Člen vedeckej rady a Fakulty verejného zdravotníctva SZU

• Člen vedeckej rady Fakulty zdravotníctva so sídlom v Banskej Bystrici

• Národný kontaktný špecialista pre biologické zbrane (ISU BWC)

• Kontaktná osoba pre implementáciu aktivít ECDC v oblasti mikrobiológie

• Zástupca SR v HSC, sekcia CBRN, zástupca rezortu zdravotníctva v problematike biopreparadness

V našom vydavateľstve vyšlo:

Dr.h.c. prof. Ing. Michal Kolcun, PhD.

Absolvoval Elektroenergetickú fakultu na Moskovskom energetickom inštitúte v rokoch 1973 – 1979, kde ukončil aj vedeckú ašpirantúru v roku 1989. V roku 1993 habilitoval na docenta v odbore elektroenergetika na Fakulte elektrotechniky a informatiky TU v Košiciach, kde v roku 2000 inauguroval za profesora v odbore energetické a silnoprúdové inžinierstvo. Od roku 1979 pracuje na FEI TU v Košiciach, od 1999 ako vedúci Katedry elektroenergetiky.

Vo svojej pedagogickej a vedeckej práci sa špecializuje na problematiku prevádzky a riadenia elektrizačnej sústavy a aplikáciu počítačov v elektroenergetike. Je členom niekoľkých redakčných rád domáci a zahraničných časopisov, členom IEE, CIGRE, CIRED a WEC.

V našom vydavateľstve vyšlo:

doc. MUDr. Zuzana Krištúfková, PhD., MPH

Absolventka Lekárskej fakulty hygienickej, Karlovej univerzity v Prahe. V rokoch

1981 – 1996 pracovala ako terénna epidemiologička. V rokoch 1997 – 2005 vykonávala koncepčné a metodické činnosti spojené s koordináciou surveillance infekčných chorôb, tvorbou legislatívnych predpisov vrátane aproximácie legislatívy EÚ na úseku prevencie infekčných chorôb. Spolupracovala v 22 medzinárodných projektoch a programoch EÚ a SZO zameraných na surveillance infekčných chorôb vrátane očkovania. Je autorkou inovovaného systému surveillance chrípky zavedeného v SR v roku 2006, spoluautorkou Epidemiologického informačného systému – EPIS. Od roku 2006 pôsobí na Fakulte verejného zdravotníctva Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave, je prodekankou pre vedu, výskum a doktorandské štúdium, vedúcou Katedry epidemiológie. Venuje sa problematike vakcinológie, kvality surveillance infekčných chorôb, využívaniu epidemiologických metód v štúdiu chorôb a ich prevencie a zavádzaniu metód intervenčnej epidemiológie do praxe.

Ako predsedníčka Slovenskej epidemiologickej a vakcinologickej spoločnosti koordinuje aktivity zamerané na posilnenie dôvery odbornej aj laickej verejnosti v očkovanie. Aktívne spolupracuje vo viacerých medzinárodných projektoch zameraných na prevenciu chorôb očkovaním.

Je odborníčkou v oblasti štúdia verejného zdravotníctva na SZU a iných akademických inštitúciách. Venuje sa problematike kvality surveillance infekčných chorôb, využívaniu epidemiologických metód v štúdiu chronických chorôb a ich prevencie, výučbe a zavádzaniu metód intervenčnej epidemiológie

do praxe.

V našom vydavateľstve vyšlo:

Ivan Kučma

Autor literatúry faktu, esejista, prekladateľ. Narodil sa 23. júla 1944 v Prešove. Žije v Martine.

Venuje sa výskumu dejín politiky, kultúry, médií a propagandy, slovenskej polygrafie a knižnej kultúry. Je autorom esejí a štúdií, najmä v projektoch SAV, prekladov z umeleckej i vecnej literatúry. Je spoluautorom publikácie V pamäti národa: Kniha o Matici slovenskej. (so Štefanom Haviarom) (Martin: Matica slovenská, 1988) a autorom kníh: Z dejín socialistického myslenia: Sociálna komunikácia v Slovenskej republike rád. (Bratislava: Veda, 1989), Vývin slovenskej kultúry (Bratislava: Slovenská informačná agentúra, 1996), Martin (Bratislava: Slovenská informačná agentúra, 1996), Mýty naše slovenské (2005) a Martinské typografissimo: Dejiny a súčasnosť tlačiarstva v Martine (Martin: Vydavateľstvo Neografie , 2007) a Život ako indigo: Lilgovci v slovenských dejinách. (Martin: [Rodina Lilgová], 2013).

Je členom Spolku slovenských spisovateľov.

V našom vydavateľstve vyšlo:

Ing. Peter Leščinský, PhD.

Fakultu elektrotechniky a informatiky TU v Košiciach absolvoval v rokoch 1990 – 1995. Kandidátsku dizertačnú prácu obhájil v roku 2000 na tej istej fakulte.

Po ukončení štúdia v roku 1995 pôsobil ako odborný asistent na Katedre elektroenergetiky FEI TU, orientoval sa na problematiku prenosu a rozvodu elektrickej energie, so zameraním na riešenia mechaniky vonkajších silových vedení. Okrem toho sa zaoberá posudzovaním kvality uzemňovacích sústav a vyhodnocovaním korózneho napadnutia energetických zariadení. V súčasnosti je pracovníkom spoločnosti ABB, s.r.o.

Ing. Marián Mešter, PhD.

Ing. Marián Mešter, PhD.

Univerzitné vzdelanie ukončil v roku 1996 na Technickej univerzite v Košiciach v odbore elektroenergetika. Po absolvovaní základnej vojenskej služby nastúpil na Katedru elektroenergetiky v Košiciach ako odborný asistent, kde pôsobil do roku 2005. V roku 2004 obhájil dizertačnú prácu a získal titul PhD. v odbore elektroenergetika. Vo Východoslovenskej energetike pôsobí od septembra 2005, najprv ako aplikačný inžinier, neskôr ako vedúci odboru Manažment sieťových dát. V tejto pozícii mal na starosti projekt implementácie geografického informačného systému a zber technických a geografických informácii o distribučnej sieti. Od januára 2009 nastúpil na pozíciu vedúceho úseku Prevádzka sietí, kde bol zodpovedný za prevádzku a údržbu zariadení na napäťovej úrovni VN (22 kV) a NN (0,4 kV) a vedení VVN (110 kV). V súčasnosti je vedúcim úseku Prevádzka distribučnej sústavy spoločnosti Východoslovenská distribučná, a.s.

V našom vydavateľstve vyšlo:

RNDr. Roman Mezencev, PhD., MSc.

Slovenský vedec pôsobiaci v USA, v súčasnosti je vedecko-pedagogickým pracovníkom na polytechnickom inštitúte v Atlante, štát Georgia v USA, a členom viacerých zahraničných vedeckých spoločností.

Vzdelanie: Prírodovedecká fakulta UPJŠ v Košiciach, vedecký smer organická chémia (biochémia); Lekárska fakulta UPJŠ, odbor farmakológ; postgraduálne štúdium, odbor bunková a molekulárna biológia na Polytechnickom inštitúte v Georgii (USA).

Prešiel viacerými zamestnaniami: 1993 – 1995 toxikológ na Ústave súdneho lekárstva FNLP a LF UPJŠ v Košiciach, intoxikácia a súdnolekárska biológia. 1997 – 1999 inšpektor v národnom organe Slovenskej republiky pre kontrolu zákazu chemických zbraní. 2000 zaradený do skupiny externých inšpektorov komisie UNMOVIC pre monitorovanie a verifikáciu likvidácie zbraní hromadného ničenia v Iraku; 2002 – 2006 inšpektor v biologickej sekcii komisie UNMOVIC. Podieľal sa na plánovaní inšpekčných operácií v Iraku, na analýze údajov získaných pri inšpekciách, ako inštruktor na výcviku biologických inšpektorov. 2002 – 2003 tímlíder biologického inšpekčného tímu v Iraku. 2007 vedecko pedagogický pracovník so zameraním na molekulárnu biológiu a epidemiológiu zhubných nádorov.

V našom vydavateľstve vyšlo:

Folklórny súbor Mostár

Pôsobí v Brezne od svojho vzniku v roku 1955. Založili ho nadšenci folklóru v kraji, kde vtedy ešte žili autentickí interpreti ľudového tanca a spevu, v kraji kde spievanie a tanec tvorili v päťdesiatych rokoch 20. storočia pevnú súčasť sviatkov a obradov. Začiatky umeleckého kolektívu sa spájajú s názvom Horehron. V roku 1956 sa premenoval na folklórny súbor Mostár podľa zriaďovateľského podniku Mostáreň a pod týmto názvom účinkuje dodnes. Počas svojej činnosti sa zameriaval hlavne na výskum, spracovávanie a interpretáciu tancov, piesní aj obradovej kultúry domáceho regiónu Horehronie a Čierny Balog. Programové čísla vychádzajúce z tradičnej kultúry tohto regiónu tvoria dodnes kmeňový repertoár súboru. Vo svojej tvorbe sa však súbor nevyhýba ani ostatným regiónom Slovenska a do svojho repertoáru zaradil aj tance a piesne z Podpoľania, Gemera, Liptova, Šariša, Zemplína, ba i Rumunska. Už šesť desiatok rokov prispieva Mostár k uchovávaniu i rozvíjaniu duchovného bohatstva a ponúka svoje interpretačné majstrovstvo nielen domácemu publiku, ale aj divákom v zahraničí.

V našom vydavateľstve vyšlo:

Jana Nagajova

Narodila v roku 1949 v Bratislave. Hoci vyštudovala matematiku a fyziku, svoje poslanie našla v oblasti art-terapie. Sedemnásť rokov sa venuje mladým ľuďom s postihnutím rôzneho druhu. Žije v Bardejove a píše poéziu, rozprávky a texty piesní. Dielo: Tebe (samizdat 1976), Vtáčik a dieťa (1993), Spievajúca veža (2002), Pieseň v snehu (2002), O bielych fialkách (2003), Slovensko z krásy zrodené (texty k fotografiám Rastislava Bera, 2004), Huhuluja (2010), Aj ja som kvapka (2011), Rozprávky a príbehy nielen pre Dorotku (2012).

V našom vydavateľstve vyšlo:

MUDr. Elena Nováková, PhD.

MUDr. Elena Nováková, PhD.

Narodila sa 14. 8. 1960 v Lučenci. V roku 1985 ukončila štúdium medicíny na Karlovej Univerzite v Prahe a od roku 1985 pracuje na mikrobiologickom oddelení v Žiline. V roku 1989 získala špecializáciu 1. stupňa v lekárskej mikrobiológii a v roku 1995 špecializáciu 2. stupňa. V roku 2003 obhájila dizertačnú prácu na tému Hemofilové infekcie a bol jej udelený titul PhD na Komenského Univerzite v Bratislave. Zúčastnila sa zahraničných študijných a pracovných pobytov. Podieľala sa na príprave a realizácii viacerých odborných študií a projektov s medzinárodnou účasťou v oblasti mikrobiológie (POET, INCO Copernicus, VEGA a KEGA). Je autorkou alebo spoluautorkou viacerých odborných publikácii, učebných textov a monografií uverejnených na Slovensku aj v zahraniči. Jej publikácie sú citované v renomovaných zahraničných časopisoch a registrované vo svetových citačných indexoch.

Opakovane získala cenu SLS za najlepšiu publikáciu. V roku 2012 habilitovala na Lekárskej fakulte Univerzity Palackého v Olomouci s témou Mikrobiológia – veda pre diagnostiku, surveillance, výskum a spoluprácu a bol jej udelený titul docent v odbore Klinická mikrobiológia. V súčasnosti pôsobí ako vedúca Národného referenčného centra pre hemofilové infekcie, od roku 2002 ako vedúca Ustavu mikrobiológie a imunológie JLF UK v Martine a ako odborný garant v odbore Klinická mikrobiológia.

V našom vydavateľstve vyšlo:

doc. MUDr. Vladimír Oleár, CSc.

Lekársku fakultu hygienickú Univerzity Karlovej v Prahe ukončil v roku 1981. Po ukončení vysokej školy nastúpil na Okresnú hygienickú stanicu v Žiline na odbor epidemiológie, kde pracoval v rôznych funkciách až do roku 1995. Podieľal sa na riešení viacerých projektov v oblasti hygieny a epidemiológie, spolupracoval pri zavádzaní informačných systémov do epidemiológie a verejného zdravotníctva, ako napr. EPIS (Epidemiologický informačný systém), ISOP (Informačný systém očkovania populácie), aplikácia a využitie EPI Info v epidemiológii a pod. Od roku 1993 pôsobil ako celoslovenský koordinátor pre postexpozičnú imunizáciu proti VHA, v rokoch 1993 – 1995 bol členom imunizačnej komisie MZ SR, koordinátor Národného centra pre Haemophilus influenzae typ B v SR. Prvá špecializačná atestácia v odbore hygiena a epidemiológia v roku 1984 na ILF Bratislava, druhá v odbore epidemiológia v roku 1987 tiež na ILF Bratislava. V roku 1992 ukončil doktorandské štúdium – kandidát vied, na LF UK Bratislava v odbore epidemiológia. V roku 2000 ukončil štúdium súdneho inžinierstva a následne bol vymenovaný za súdneho znalca v odbore hygiena a epidemiológia pri krajskom súde v Žiline. V roku 2009 habilitoval na fakulte verejného zdravotníctva SZU v Bratislave s titulom docent. Absolvoval viacero národných a medzinárodných kurzov a školení.

Prednášal na domácich a zahraničných kongresoch v oblasti verejného zdravotníctva a epidemiológie. Je zakladajúcim členom SEA (Slovenskej epidemiologickej asociácie), čestným členom výboru SEVS (Slovenskej epidemiologickej a vakcinologickej spoločnosti), držiteľom viacerých ocenení, bronzovej a striebornej pamätnej medaily prof. Červenku. Je členom vedeckej rady Fakulty verejného zdravotníctva Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave. Je autorom alebo spoluautorom viac ako 120 odborných publikácií v epidemiologii a vakcinológii.

Od roku 1996 bol riaditeľom slovenského zastúpenia Pasteur Meriux (Sanofi Aventis, Sanofi Pasteur) svetového výrobcu očkovacích látok. Pôsobil ako externý učiteľ na Trnavskej univerzite na fakulte zdravotníctva a sociálnej práce, Jeseniovej lekárskej fakulte v Martine, na Ústave verejného zdravotníctva

LF UPJŠ v Košiciach. V súčasnosti je externým pedagógom na Katedre epidemiológie Fakulty verejného zdravotníctva Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave.

V našom vydavateľstve vyšlo:

MUDr. Peter Ondruš, CSc.

Je absolventom lekárskej fakulty UK v Bratislave. Od roku 1979 pracoval na Chirurgickom oddelení/klinike Rooseveltovej nemocnice v Banskej Bystrici, kde sa po obhájení atestácií a kandidátskej práce venoval všeobecnej a cievnej chirurgii. Počas prípravy v kardiochirurgii absolvoval v rokoch 1989-1990 dlhodobé odborné školenie na Kardiochirurgickej klinike v Inštitúte klinickej a experimentálnej medicíny v Prahe. Neskôr pôsobil ako primár Chirurgického oddelenia, NsP v Brezne a vo Svidníku. Od roku 2001 pôsobí v Kanade, kde pracuje na Kardiochirurgickej klinike v Mazankowski Alberta Heart Institute v Edmontone. Ako assistant clinical professor sa podieľa na výuke na Lekárskej fakulte v Calgary aj Edmontone.

Dr. Ondruš je autorom viac ako 20 odborných publikácii v zahraničných časopisoch. Jeho záľuba vo výskume vyústila do študijného pobytu na Chirurgickej klinike Univerzity v Sherbrooke, Québec , kde sa podieľal na výskume cievnych protéz a k účasti na skúmaní jedincov s výškovou chorobou v US Army Research Institute of Experimental Medicine. Jeho prednášky odzneli na viacerých domácich aj zahraničných sympóziách a fórach. V poslednom čase sa jeho pozornosť okrem chirurgickej praxe obracia na organizáciu a financovanie zdravotnej starostlivosti. Je autorom niekoľkých článkov a kapitoly Kanadský zdravotnícky systém vo vysokoškolskej učebnici Regionálna geografia Kanady autorky O. Slobodníkovej.

Predkladaná publikácia Svetové zdravotnícke systémy v čase globalizácie je výsledkom niekoľkoročnej práce, prednášok a štúdia v tejto oblasti. Autor sa snaží sprístupniť informácie o organizácii, financovaní a výsledkoch jednotlivých krajín sveta združených vo Svetovej zdravotníckej organizácii. Ponúka aj pohľad na vplyv globalizácie v oblasti zdravotnej starostlivosti.

V našom vydavateľstve vyšlo:

Andrej Renčo

Narodil sa 26.januára 1911 v malej horskej dedinke Železná Breznica, neďaleko Zvolena. Detstvo prežíval v Kláštore pod Znievom, kde v spoločnosti strýca začal objavovať kúzlo poľovania. Po maturite na gymnáziu rok pôsobil ako učiteľ v Komjatnej pri Ružomberku a potom sa vydal na úradnícku dráhu. Začínal ako notársky elév v Turanoch, pôsobil ako notársky pomocník v Čirči, Terchovej a neskôr ako notár v Zakamennom na Orave. Po skončení II. svetovej vojny bol preložený na notariát do Rimavskej Seči. Tu pôsobil do februára 1948. Po zrušení notariátov sa presťahoval do Banskej Bystrice, kde pracoval až do dôchodku u vodárov.

Popri záľube v poľovaní všetok svoj voľný čas venoval poľovníckej kynológii. V roku 1936 v spolupráci s nestorom slovenskej poľovníckej kynológie, Kolomanom Slimákom zorganizoval prvú prehliadku kopovov, na ktorej vybrali vhodných jedincov pre založenie riadeného chovu slovenského kopova.

V Rimavskej Seči sa venoval chovu a výcviku stavačov, neskôr desať rokov vykonával funkciu poradcu chovu pre stavače. V Banskej Bystrici bola zriadená prvá chovná stanica poľovných psov a poskytovala štence pre záujemcov na celom Slovensku. Jedným z najvýznamnejších počinov A. Renču bol jeho podiel na uznaní slovenského kopova ako nášho národného plemena v roku 1963.

Významnou mierou sa podieľal na budovaní organizovanej poľovníckej kynológie na Slovensku, vzniku Klubu chovateľov duričov, ktorého bol prvým predsedom, pôsobil ako uznávaný medzinárodný rozhodca na výstavách a súťažiach. Prínosom pre slovenskú kynológiu bola aj jeho publikačná činnosť. Svedčí o tom množstvo článkov vo vtedajších poľovníckych časopisoch. Je autorom scenára inštruktážneho filmu Duriče. Neskôr zhrnul svoje celoživotné skúsenosti s duričmi a vydal publikáciu Duriče, ktorej druhé, doplnené a rozšírené vydanie máte pred sebou. Svoje rozprávačské schopnosti využil pri písaní zbierky poviedok Kopoviarske reminiscencie, ktoré vyšli až po jeho smrti.

Nemalou zásluhou autora bola výchova mladých kynológov, ktorí aj dnes na neho spomínajú ako na uja Andreja. V roku 2013 sa bude konať XX. ročník memoriálu A. Renča.

V našom vydavateľstve vyšlo:

prof. MUDr. Ivan Rovný, PhD., MPH

Absolvent Lekárskej fakulty hygienickej Karlovej univerzity v Prahe v roku 1975, po ukončení štúdia od roku 1975 až do roku 1979 pracoval na Okresnej hygienickej stanici v Martine (neskôr Ústav hygieny a epidemiológie, resp. Štátny fakultný ústav SR). Atestáciu z hygieny a epidemiológie, nadstavbovú atestáciu z hygieny životného prostredia získal na Inštitúte pre ďalšie vzdelávanie lekárov a farmaceutov, PhD. získal na Fakulte zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej Univerzity, MPH získal na Slovenskej zdravotníckej univerzite, pedagogickú hodnosť docent získal na Fakulte zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity, pedagogickú hodnosť profesor získal na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce svätej Alžbety v Bratislave.

V minulosti pracoval na MZ SR vo funkciách: vedúci oddelenia hygieny a epidemiológie, generálny riaditeľ sekcie hygieny a epidemiológie, štátny tajomník, hlavný hygienik SR a riaditeľ ÚVZ SR. Vo verejnom zdravotníctve absolvoval odborné stáže v ZSSR, USA, Kanade, Turecku, Švajčiarsku, Bulharsku, na Kube, v Maďarsku, Dánsku a Nemecku.

V rokoch 2005 – 2009 zastával funkcie prodekana pre vysunuté vzdelávanie vo verejnom zdravotníctve a vedúceho katedry environmentálneho zdravia Fakulty verejného zdravotníctva Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave. Je odborným garantom verejného zdravotníctva na Katolíckej univerzite v Ružomberku. Od októbra 2010 pôsobí na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce svätej Alžbety na Katedre verejného zdravotníctva.

V našom vydavateľstve vyšlo:

Milan Rúfus

Slovenský básnik, literárny historik, prekladateľ a esejista. Narodil sa v Závažnej Porube (1928) v rodine murára a vzdelanie získaval v ľudovej škole v rodisku, na gymnáziu v Liptovskom Mikuláši, kde v roku 1948 úspešne zmaturoval a v rokoch 1948 – 1952 študoval slovenčinu a dejepis na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Po skončení vysokoškolského štúdia zostal na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského ako pedagóg. Prednášal dejiny slovenskej a českej literatúry. V školskom roku 1971 – 1972 pôsobil na univerzite Instituto Universitario v Neapole, kde prednášal slovenský jazyk a literatúru. Od roku 1990 do svojej smrti (2009) žil na dôchodku v Bratislave.

Prvé básne publikoval v časopisoch Prameň, Nový rod, Mladá tvorba a Borba. Debutoval básnickou zbierkou Až dozrieme (1956), ktorá znamenala výrazný posun dobového chápania poézie. Jeho tvorbu ovplyvnil symbolizmus, mal silné sociálne cítenie a nechal sa inšpirovať i dielom fotografa Martina Martinčeka. Inšpiroval sa slovenskou ľudovou slovesnosťou a dielami viacerých slovenských maliarov. Okrem tvorby pre dospelých sa venoval aj písaniu kníh pre deti a mládež. Tvorbou patrí k najvýraznejším básnickým zjavom. Predstavil sa ako básnik s autonómnym pohľadom na životné a morálne hodnoty ľudského konania, na lásku, pravdu, krásu, utrpenie a tragiku človeka i sveta druhej polovice 20. storočia. Veľmi vnímavo a citlivo hľadá zmysel a podstatu ľudského života.

Okrem vlastnej tvorby tiež prebásnil Dobšinského Prostonárodné slovenské povesti a venoval sa prekladom z nórčiny, španielčiny, ruštiny a češtiny. Jeho diela vyšli knižne v angličtine, bulharčine, češtine, francúzštine, maďarčine, nemčine, nórčine, poľštine, rómčine, ruštine, taliančine a ďalších jazykoch.

(zdroj: sk.wikipedia.org)

V našom vydavateľstve vyšlo:

Mgr. Tibor Sedlický

Riaditeľ školy Mgr. Tibor Sedlický sa narodil 6. 12. 1953 v Kremnici. Základnú deväťročnú školu a Ľudovú školu umenia absolvoval v Martine – hru na husliach v triede Aladára Karvaya st. Po prijatí na žilinské Konzervatórium (1969) začal študovať hru na husliach v triede Bohumila Urbana, neskôr u Vladimíra Přiklopila. Po maturite v r. 1974 študoval na Vysokej škole múzických umení odbor hudobná teória. Jeho pedagógmi boli Andrej Očenáš, Otto Ferenczy, Ivan Hrušovský či Ladislav Burlas. Počas štúdia aktívne umelecky pôsobil v Symfonickom orchestri mesta Žilina, tamojšom Miešanom speváckom zbore, neskôr v speváckom zbore súboru Lúčnica.

Ročnú vojenskú prezenčnú službu absolvoval vo Vojenskom umeleckom súbore a roku 1980 nastúpil do Domu kultúry ROH v Banskej Bystrici, kde bol organizátorom množstva prehliadok umeleckej tvorivosti mládeže a v roku 1982 i spoluzakladateľom a vedúcim organizačného štábu festivalu „Zaprášenými cestami“ (prvej slovenskej súťažnej prehliadky folk, country a trampskej piesne). Z jeho iniciatívy tu v roku 1980 vznikli folklórne súbory Prvosienka a Bystrina, ktoré päť rokov aj organizačne viedol. Súčasne bol vedúcim ľudovej hudby súboru Bystrina, z ktorej sa neskôr vyprofilovala Ľudová hudba Juraja Pecníka, v ktorej pôsobí už viac ako tri desiatky rokov ako huslista a spevák. Reprezentoval s ňou Slovensko na mnohých významných podujatiach (folklórny festival v Drummondville – Kanada, EXPO ’92 v Seville, medzinárodný veľtrh v Monaku, atď.).

Od roku 1985 pracoval ako metodik pre ZUČ a neskôr ako vedúci výrobného štábu v Slovenskej televízii v Štúdiu Banská Bystrica.

Okrem týchto aktivít sa venoval aj pedagogickej činnosti. Pôsobil ako učiteľ hry na gitare na ZUŠ v Banskej Bystrici a ako externý odborný asistent na Katedre hudobnej výchovy Pedagogickej fakulty, kde vyučoval základy harmonickej improvizácie.

Pôsobí aj ako odborný konzultant pri tvorbe pedagogickej dokumentácie a legislatívnych noriem pre konzervatóriá. V súčasnosti je členom únie konzervatórií UKON a Umeleckej rady Akadémie umení v Banskej Bystrici. V januári 1992 bol poverený pripraviť zriadenie nového konzervatória v Banskej Bystrici. Spomína: „Nevedel som, do čoho idem... Ale potom nastala eufória, ten prvý rok, to ma naštartovalo...“.

Tibor Sedlický sa stal riaditeľom nového konzervatória a stojí na jeho čele celých 25 rokov – pod jeho vedením sa z Konzervatória Jána Levoslava Bellu stala uznávaná inštitúcia v umeleckom vzdelávaní.

Jaroslav Seifert

(*1901 – †1986) bol český básnik a spisovateľ, signatár Charty 77, laureát Nobelovej ceny za literatúru (1984).

Jaroslav Seifert patrí k najvýznamnejším osobnostiam českej literatúry 20. storočia a je zatiaľ jediným Čechom, ktorého dielo bolo ocenené Nobelovou cenou. Celý jeho život a tvorba sa pohybovali, dá sa povedať, od mantinelu k mantinelu. V jednej chvíli bol zakazovaným autorom, ktorého diela boli prísne zakázané a nesmeli vychádzať, na druhej strane sa mu dostalo ocenení najvyšších za prínos pre českú literatúru.

Seifert bol predovšetkým básnikom (hlavne lyrickým), ale patril aj medzi najznámejších česko-slovenských novinárov a významných prekladateľov zahraničnej tvorby. Pokúšal sa tiež o prózu. Literárna tvorba J. Seiferta je veľmi rozmanitá a môžeme v nej pozorovať odraz aktuálnych tendencií v českej literatúre.

V našom vydavateľstve vyšlo:

prof. PhDr. Ing. Josef Šmajs, CSc.

Český ekológ, filozof a publicista. Vyštudoval strojné inžinierstvo na Vojenskej akadémii v Brne a odbor filozofia na Masarykovej univerzite. Od r. 1979 prednáša ontológiu a gnozeológiu na katedre filozofie Filozofickej fakulty MU, od r. 2004 filozofiu na fakulte Ekonomiky a riadenia MU.

Dlhodobo sa zaoberá filozofickou problematikou techniky a vedy, otázkami vzťahu prírody a kultúry. Je spoluautorom monografie Příroda a kultura (1990); autorom monografie Kultura proti přírodě (1994). V r. 1995 vydal knihu Ohrožená kultura, ktorá získala Cenu ministra životného prostredia Českej republiky. Druhé vydanie knihy aj jej anglický preklad (The Threatened Culture) vyšli v r. 1997. Druhé vydanie Kultury proti přírodě vyšlo v r. 1996, a to aj v anglickej a nemeckej mutácii (Culture against Nature; Kultur gegen die Natur). V r. 2000 vydal knihu Drama evoluce, v ktorej zhrnul svoje štúdium filozofických problémov evolúcie a informácie. V roku 2001 vydal štúdiu Gnoseologické implikace evoluční ontologie, ktorá priniesla netradičný pohľad na problém ľudského poznania. Je významným odborníkom v odbore ekologickej filozofie, ktorú rozvíja ako súčasť svojej evolučnej ontológie. Monografiu Evoluční ontologie napísal spolu s Josefom Krobom a vydal v roku 2003 – predstavuje novú koncepciu filozofickej ontológie.

Často publikuje v odborných časopisoch, spolupracuje s médiami. Skrátené verzie všetkých tu zaradených prednášok boli v rokoch 1993–1995 vysielané v rámci Rozhlasovej univerzity na stanici Slobodná Európa a vo forme reflexií boli niektoré z nich vysielané aj na rozhlasovej stanici Vltava. V roku 2003 vydal knihu rozhlasových ekologických esejí pod názvom Filosofie psaná kurzívou. Pre svetovú americkú encyklopédiu Encyclopedia of Anthropology, Thousand Oaks, London, New Delhi 2006 spracoval heslá Culture, Nature, Technology, Environmental Philosophy.

V našom vydavateľstve vyšlo:

PaedDr. Mária Strenáčiková, PhD.

Hre na klavíri sa venovala počas stredoškolského štúdia na gymnáziu u Viery Horváthovej, DiS. art.a potom na Fakulte humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity pod vedením Mgr. art. Melánie Hermanovej. Absolvovala odborné kreditové kurzy v USA na Montgomery College, Touro College, Alfred Universtiy a City University of New York. V roku 2005 získala certifikát na vyučovanie hudby v štáte New York. Od skončenia štúdia sa intenzívne venuje pedagogickej a vedeckej publikačnej činnosti.

Vyučovala hru na klavíri na ZUŠ v Lipanoch, na Katedre hudobnej výchovy na Pedagogickej fakulte UMB v Banskej Bystrici a pôsobila na viacerých zahraničných stredných školách. Od školského roku 1999/2000 pracuje (s prerušením) na Konzervatóriu J. L. Bellu v Banskej Bystrici a v súčasnosti aj na FMU a FDU Akadémie umení.

V našom vydavateľstve vyšlo:

doc. Ing. Ladislav Varga, PhD.

Absolvoval Elektrotechnickú fakultu VŠT v Košiciach v rokoch 1967 – 1972. Dizertačnú prácu obhájil v roku 1984 na Elektrotechnickej fakulte SVŠT v Bratislave ako externý ašpirant. V roku 1988 bol menovaný docentom pre odbor „Elektroenergetika“ na Elektrotechnickej fakulte VŠT v Košiciach. Od roku 2008 je vo funkcii profesora.

Od roku 1972 doteraz pracuje na Katedre elektroenergetiky FEI TU v Košiciach. Jeho pedagogická činnosť je zameraná do problematiky prenosu a rozvodu elektrickej energie, elektrických staníc, elektrických rozvodov a bezpečnej práce na elektrických zariadeniach. Špecializuje sa na problematiku prenosu a rozvodu elektrickej energie, a to konkrétne posudzovaním kvality rozsiahlych uzemňovacích sústav elektroenergetických zariadení a mechanických výpočtov vonkajších silových (elektrických) vedení.

V našom vydavateľstve vyšlo:

PhDr. Ferdinand Vrábel

Historik, pracovník Slovenskej akadémie vied, narodený v 1948, absolvoval odbor archívnictvo na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Zaoberá sa novšími dejinami, slovenským národným obrodením, prvou svetovou vojnou, československými légiami, históriou prvej Československej republiky, vzťahmi Čechov a Slovákov a postavením národností v ČSR. Publikoval viacero štúdií a článkov o uvedených témach.

V našom vydavateľstve vyšlo:

Vyšivanka/Lada

Ženské spevácke duo z Košíc – Adriana Ballová a Ľubov Gerusová.

Už viac ako dvadsať rokov rozdávajú radosť, budia spomienky, zohrievajú srdcia, vyvolávajú slzy dojatia. Poznajú ich v Európe, Amerike, Austrálii. Komorné akcie striedajú s open-air festivalmi. Majú poslucháčov doslova od prenatálneho veku až za hrob. Ich hlasy vítajú do života a odprevádzajú na poslednej ceste. Oživili to, čo je naše - slovanské, čo nám chce vziať konzumná kultúra, hudba bez ducha. Spievajú ukrajinské, ruské, rusínske, slovenské a moravské balady a baladické piesne. Okrem tradičných motívov zhudobnili aj poéziu Jesenina či Rúfusa.

Mgr. Ľubov Gerusová (spev, gitara, husle) je absolventkou konzervatória v odbore husle, magisterský diplom získala na Katedre hudby Fakulty humanitných vied na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. V súčasnosti učí na Základnej umeleckej škole hru na gitaru a na husle. Čerpá zo svojich ukrajinských koreňov, ale baladickú pieseň doviedla ďalej. Pri koncertoch na Ukrajine prekvapuje aj domácich, pretože túto tradíciu tam v súčasnosti takmer nikto neoživuje.

Adriana Ballová (spev) je absolventkou hudobno-dramatického odboru košického konzervatória. Stále angažmán má teraz v činohre Štátneho divadla Košice. Okrem divadla účinkuje v rozhlase, televízii a dabingu.

V našom vydavateľstve vyšlo: